Čo je hoax?

Hoax je nepravdivá informácia

Hoax je široko propagovaná nepravda, ktorá je vytvorená na to, aby vyvolala reflexívne a bezmyšlienkovité prijatie čo najväčším počtom ľudí.

Podvodníci a falzifikátori vymýšľajú svoje diela tak, aby odolali najvyššiemu stupňu kontroly, čo je pre danú oblasť prirodzené. Hoaxéri sú presvedčení, či už oprávnene, alebo nie, že ich prezentácie nebudú podrobené žiadnej kontrole. 

Takúto istotu majú preto, lebo ich výtvory patria do sveta pojmov, ktoré sú pre názory obetí na realitu zásadné, ale ktorých pravdivosť a dôležitosť prijímajú bez argumentov a dôkazov, a preto ich nikdy nespochybňujú.

Hoax sa často stane virálnym

Falošné správy sa často stávajú virálnymi. Šírenie prostredníctvom sociálnych sietí sa stáva najčastejšou formou propagácie týchto informácií. Výskumom sa zistilo, že nepravdivé politické informácie majú tendenciu šíriť sa trikrát rýchlejšie ako iné nepravdivé správy. Za šírenie hoaxov sú zodpovední predovšetkým ľudia.

Hoci sa fake news šírili v histórií vždy, pojem „falošné správy“ bol prvýkrát použitý v 90. rokoch 19. storočia, keď sa v novinách začali objavovať “senzačné správy”. Dalo by sa povedať, že ide ekvivalent k dnešným clickbaitom. 

Tendencia ľudí šíriť falošné informácie súvisí s ľudským správaním. Výskumy ukazujú, že  ľudí priťahujú udalosti a informácie, ktoré sú prekvapivé a nové a v dôsledku toho spôsobujú v mozgu vysoké vzrušenie. To zabraňuje ľuďom aby sa zastavili a pravosť informácií si overili. Ľudí priťahujú senzácie. 

Výsledkom je, že okolo falošnej správy sa vytvárajú masívne online komunity bez predchádzajúceho overenia faktov alebo pravdivosti informácií. Na tomto základe potom vznikajú ďalšie stupne šírenia falošných informácií napr. konšpiračné teórie. Úzka skupina ľudí, ktorá zdieľa podobný názor je presvedčená, že odhalila zatajované informácie a pozná skutočnú “exkluzívnu” pravdu. Podpora komunity v nich môže vyvolávať pocity jedinečnosti a nadradenosti voči ostatným neinformovaným jedincom.

Pomoc pri rozpoznávaní hoaxov

Medzinárodná federácia knižničných asociácií a inštitúcií (IFLA) zverejnila zhrnutie, ktoré má ľuďom pomôcť pri rozpoznávaní falošných správ:

• Overte si zdroj informácií, aby ste pochopili jeho poslanie a účel.
• Čítajte viac ako len titulok, aby ste pochopili celý príbeh.
• Overte si autorov, aby ste zistili, či sú skutoční a dôveryhodní.
• Posúďte podporné zdroje, aby ste sa uistili, že podporujú tvrdenia.
• Skontrolujte dátum uverejnenia, aby ste zistili, či je príbeh relevantný a aktuálny.
• Preskúmajte svoje vlastné predsudky, aby ste zistili, či neovplyvňujú váš úsudok.
• Pýtajte sa odborníkov, aby ste získali potvrdenie od nezávislých ľudí s vedomosťami.

Nikdy v histórií neboli ľuďia zaplavovaní takým objemom správ ako je tomu dnes. Internet sa stal hlavným zdrojom informácií. Náš mozog sa musí vysporiadať s obrovským množstvom podnetov a mnohí sa niekedy pristihnú pri bezmyšlienkovitom scrollovaní obrazovky. Je náročné overovať si každú informáciu, ktorá sa snaží o našu pozornosť. 

Určite používate nástroj, ktorý chráni vaše údaje pred škodlivým malwarom. Aký nástroj používate, aby ste chránili seba pred škodlivými informáciami?