
Títo dvaja americkí giganti dnes ovládajú zhruba dve tretiny všetkých kartových platieb v eurozóne. Obchodníci však upozorňujú, že zo schémových poplatkov sa stal netransparentný a neprehľadný systém, z ktorého nie je možné zistiť, za čo presne obchodníci platia.
Poplatky rastú, služba nie
Za výzvou stoja aj známe značky ako Amazon, Ikea, Carrefour či H&M, ktoré sa spolu s ďalšími obchodníkmi obrátili na Komisiu v spoločnom liste z 13. mája. Ako uvádza agentúra Reuters, obchodníci sa v ňom opierajú o analýzu The Brattle Group, ktorá poukazuje na prudký nárast poplatkov bez zodpovedajúceho zlepšenia služieb.
Tá ukazuje, že schémové poplatky kartových spoločností medzi rokmi 2018 až 2022 narástli kumulatívne o takmer 34 %, teda v priemere o 7,6 % ročne – nad rámec inflácie. Zároveň však nebolo zaznamenané žiadne zodpovedajúce zlepšenie služieb pre obchodníkov či zákazníkov.
„Medzinárodné kartové schémy (ICS) dokázali zvyšovať svoje poplatky bez akejkoľvek konkurenčnej výzvy či regulačného dohľadu. Zároveň vytvorili systém poplatkov a pravidiel natoľko zložitý a netransparentný, že zúčastnené strany nedokážu pochopiť – nieto ešte spochybniť – za čo a prečo vlastne platia,“ uviedli obchodníci v liste.
Čo žiadajú obchodníci?
Výzva smerovala k trom kľúčovým predstaviteľom Európskej komisie vrátane komisára pre hospodársku súťaž a finančné služby. Podpísali ju silné organizácie ako EuroCommerce, Ecommerce Europe, Independent Retail Europe a ďalšie, ktorých členmi sú aj eBay, Intersport, Worldline, Nexi či Teya.
Obchodníci v liste vyzývajú Európsku komisiu, aby voči spoločnostiam Visa a Mastercard podnikla konkrétne kroky v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Požadujú, aby sa zaviedli cenové regulácie na tzv. schémové poplatky – podobne ako už dnes existujú limity na interchange poplatky medzi bankami. Zároveň apelujú na potrebu väčšej transparentnosti a zákazu diskriminácie pri určovaní výšky poplatkov pre jednotlivých hráčov. V neposlednom rade žiadajú aj zavedenie nástrojov, ktoré by umožnili regulačným orgánom systematicky dohliadať na to, ako kartové schémy nastavujú svoje pravidlá a ceny.
Súčasná situácia podľa nich dokazuje, že Európa je neprimerane závislá od amerických poskytovateľov. Európska únia síce už dlhšie pracuje na alternatívach – vrátane iniciatív ako digitálne euro alebo European Payments Initiative (EPI) – no podľa obchodníkov napredujú príliš pomaly a bez viditeľného vplyvu na trh.
Téma, ktorá ovplyvňuje celý online trh
Hoci sa diskusia vedie najmä na úrovni veľkých hráčov, dôsledky vysokých schémových poplatkov pociťujú aj menšie e-shopy. Visa a Mastercard majú dominantné postavenie aj na našom trhu a poplatky, ktoré si účtujú, sú v rámci e-commerce zahrnuté v cenách platobných brán. Tie ich následne prenášajú na obchodníkov – často bez možnosti kontroly alebo vyjednávania.
Ak Európska komisia presadí prísnejšiu reguláciu a väčšiu transparentnosť, môže to výrazne ovplyvniť podmienky pre všetkých, ktorí prijímajú platby kartou – teda prakticky pre celý online trh.