Toto je dôvod, prečo ťa nezamestnám (v marketingu)

Napriek tomu, že v tejto oblasti chce pracovať veľa ľudí, často podceňujú prípravu, samotný proces uchádzania sa o prácu a napokon to celé berú na ľahkú váhu aj vo chvíli, keď sa už niekam dostanú a začnú pracovať.

A práve preto, napriek zjavným výhodám tejto práce, nie je vôbec jednoduché nájsť na trhu niekoho šikovného. Aj preto sa u nás snažíme nastavovať benefity a pracovné prostredie tak, aby boli čo najlepšie a prilákali čo najviac kvalitných ľudí. Samozrejmosťou je u nás flexibilný pracovný čas, home office, preplácané obedy, masáže, konferencie, prakticky neobmedzený čas aj rozpočet na vzdelávanie a mnoho ďalšieho.

V tomto článku sa pokúsim zosumarizovať najväčšie chyby, ktoré za posledných desať rokov vo svojej praxi vídam u mladých uchádzačov aj ľudí pracujúcich v marketingu. Sú to chyby, ktoré ich nakoniec stoja príležitosti, peniaze a niekedy aj samotnú prácu.

Žiadna prax

Ak niekto práve skončí školu, nemôže mať predsa žiadnu prax, či? Môže. Prax neznamená len to, že si päť rokov robil v agentúre alebo na podobnej pozícii. Prax môže znamenať stáž počas štúdia, študentský projekt alebo hobby projekt, na ktorom si pracoval a vieš ho aspoň rozumne popísať a odprezentovať.

Môže to byť čokoľvek. Nejde ani tak o to, či to bolo dokonalé alebo úspešné. Zamestnávateľa zaujíma najmä jedno: preveriť, či máš o túto oblasť skutočný záujem, či ťa baví a či sa o ňu zaujímaš. Alebo len hľadáš niečo, kam si každý mesiac prídeš po výplatu a nič viac ťa reálne nezaujíma.

Nafúknuté CV

Ak mi posielaš CV, neklam. To je úplný základ. Čo však určite odporúčam, je prispôsobiť CV tak, aby viac sedelo na konkrétnu pozíciu. Teda ak si robil na pozícii, kde si sa len okrajovo stretol s marketingom a hlásiš sa na marketingovú pozíciu, vyzdvihni marketingové časti a ostatné pokojne daj do úzadia. Samozrejme, s výnimkou vecí, ktoré hovoria o tvojich soft skills.

No ak hľadám niekoho na juniorskú pozíciu v Google Ads a v CV si uvedieš, že si „Google Ads pokročilý“, tak viem, že je to nezmysel. A nezmysel, ktorý viem vyvrátiť hneď prvými dvomi otázkami. Problém je v tom, že moja dôvera vo všetko ostatné, čo v tom CV máš, v tej chvíli padá na nulu. Prispôsobiť? Určite áno. Preháňať a klamať? Určite nie.

AI výstupy

Ak si myslíš, že A4 dlhý motivačný list vygenerovaný cez ChatGPT je lepší ako nič, alebo že to ten nástroj spracuje lepšie ako ty, je to veľký omyl. Mysli na to, že s ChatGPT a textami všeobecne pracujeme v online marketingu denne. S veľkou istotou viem rozlíšiť text, ktorý vygeneroval nástroj, od textu, ktorý napísal človek.

Nemyslím len formulácie alebo štylistiku, ale samotnú podstatu obsahu. Prečo je to problém? Lebo je to často jalový text, ktorý v skutočnosti nehovorí nič. Nie je to tvoj výstup. Neviem z toho, čo je pravda. Neviem ani to, či vieš spisovne napísať jednu vetu.

Nie je to lepšie ako nič. Veľakrát je to horšie ako nič. Ten, kto neposlal žiadny motivačný list, nebol aspoň natoľko arogantný, že by ma oberal o čas čítaním generického textu bez obsahu. Ani sme sa ešte nestretli a už mi robíš nervy. To naozaj nie je dobrá stratégia.

Žiadny záujem o AI

Môže to platiť aj opačne. Dnes sú AI systémy prepájané naprieč firemnými procesmi. Veľa z toho je užitočných, veľa je len hype, ale treba to skúmať, testovať a učiť sa na tom. Efektivita produkcie je kľúčový faktor konkurencieschopnosti a AI v tom môže hrať dôležitú rolu.

Ak ťa to vôbec nezaujíma a ani sa toho neplánuješ dotknúť, pre modernú firmu si rizikový faktor.

(Ne)vypracovanie zadania

Je to bežná vec pri pohovoroch na marketingové pozície. Zadanie dávame robiť aj my. A úplne jednoduché, nie niečo na úrovni seminárnej práce, ako som už videl inde. Bežne som sa stretol s tým, že kandidát nemal vôbec záujem zadanie vypracovať. Povedal, že áno, a potom to jednoducho ghostol. A to napriek tomu, že ide približne o hodinu práce.

Za mňa je to celkom dobrý filter. Veľmi jasne oddeľuje tých, ktorí chcú len nastaviť ruku, od tých, ktorí chcú aj niečo reálne urobiť. Dodám však, že toto platí výhradne pri juniorných pozíciách.

Remote a home office

Tu si znovu niekoho pohnevám, ale nevadí. Mne je v zásade jedno, odkiaľ človek robí. No za tie roky viem, čo funguje a čo nie, najmä pri ľuďoch, ktorí začínajú a potrebujú sa dostať do procesov.

Ak máš nulové skúsenosti v marketingu, si mladý a tvoja hlavná požiadavka je, že chceš pracovať remote, lebo je práca ďaleko, tak sa jednoducho presťahuj. Je to úplne normálna vec. Ak chceš dva dni v týždni home office hneď na začiatku, tak sa pýtam: čo presne chceš doma robiť, keď sa ešte len učíš základy?

Tvrdé? Áno. Život je tvrdý. Ale realita je taká, že pri junioroch je osobná prítomnosť veľmi často extrémne dôležitá. Ak chceš prácu, tak makaj. Potrebuješ najprv niečo odovzdať. Niečo dokázať. Až potom prídu na rad požiadavky.

Čakanie na vyšší plat

A potom je tu ešte jedna veľká chyba, ktorú vídam už po nástupe do práce. Predstava, že začneš makať naplno a viac ako ostatní až vo chvíli, keď ti niekto zvýši plat. Lebo predsa nebudeš robiť niečo navyše zadarmo.

Lenže takto biznis nefunguje. A úprimne, ani život. Najskôr musíš ukázať hodnotu, až potom prichádza odmena. Niekedy to vyjde hneď, niekedy nie. Niekedy skúsiš, nevyjde to, a ideš znova. U nás zatiaľ vždy platilo jedno: ten, kto sa snažil robiť viac, nakoniec aj viac zarábal. Niekedy aj dvojnásobne oproti tomu, kto sa nesnažil.

Ako to teda robiť lepšie?

Prax a skúšanie

Ak si ešte na škole, enormne ti môžu pomôcť vlastné projekty. To, čo nakoniec rozhoduje o prijatí a čo mňa ako zamestnávateľa zaujíma, nie je uhladené a prifarbené CV, ale skôr portfólio, ukážky prác, projektov a toho, čo si reálne urobil. Inými slovami: proof of work.

Vzdelávanie

Toto je určite dôležitý faktor, ale veľmi by som ho nepreceňoval. Ak by som to mal zoradiť, tak marketingové vzdelanie na vysokej škole je „fajn“, ale reálne aj zamestnávateľ vie, že pre prax ešte stále nemusíš byť veľmi použiteľný. Inými slovami, je to lepšie ako nič.

Ak máš napríklad Digitálnu univerzitu a k tomu ďalšie špecializované kurzy, už sa bavíme o niečom, čo je bližšie reálnemu svetu. No pozor. Ak si CV oblepíš certifikátmi a ako začiatočník si začneš klásť podmienky, lebo máš pocit, že si s nimi vyhral lotériu, si na veľkom omyle.

Spontánny záujem

Jedna veľmi podceňovaná vec je spontánny záujem o prácu. A prečo je podceňovaný? Predstav si, že reaguješ na pracovný inzerát na marketingovú pozíciu. Zamestnávateľovi to príde v jednotnej forme, následne vyberá, je zahltený a rozhoduje sa podľa rôznych faktorov, signálov a pocitov. Častokrát aj zle. Veľmi ľahko v tom zapadneš.

Čo sa však stane, ak pošleš spontánnu žiadosť? Zrazu si jediný. Si na očiach. V tej chvíli nemáš priameho konkurenta. A to stále v prostredí, kde je roboty dosť. Ak k tomu pridáš skúsenosti a dokázateľný záujem o túto oblasť, tvoje šance dramaticky rastú.