Tak kto je ten zlý, ak je klient smutný? Samotný klient, alebo konzultant?

Jedna strana háji oklamaných a smutných klientov. A druhá frustrovaných a smutných konzultantov. Kde je teda pravda? To vedia len účastníci na oboch stranách. Z môjho pohľadu za zlé skúsenosti s konzultantami môžu hlavne ich klienti.

Klient čaká od konzultanta výsledky. To je fajn, ale čo sú výsledky?

Viete, veľa ľudí si mýli konzultanta s freelancerom. Konzultant KONZULTUJE. Navníma problém, navrhne riešenie. Ale nemal by mať a nemá výkonnú funkciu. A to je kameňom úrazu – od konzultantov sa čaká výkon, ktorý ale oni dodávať nemajú a ani nemôžu.

Ako pracuje konzultant:

• Príde, navníma veci, spracuje to a navrhne riešenia, ktoré by mali vychádzať z jeho know-how a praxe. Ak klient chce, čo väčšinou nechce, tak na to dozerá aj neskôr. Vyfakturuje a je to.

Ako pracuje freelancer:

• Freelancer je VÝKONNÁ zložka, podobne ako interný človek. Vie pomôcť, vie niečo navrhnúť, ale čaká sa od neho väčšinou kontinuálna práca a výsledky. Podobne ako od interných ľudí.

Konzultant pomudruje a vyfakturuje. Ideálny job!

Áno, ideálny a dôležitý 🙂 Keď existuje niečo, čo chce firma riešiť, konzultácia ako taká to nevyrieši. Konzultácia má posunúť niekoho alebo niečo dopredu a nie priamo priniesť výsledky. Konzultant dodá „noty“ na to, čo by sa podľa neho malo robiť, ale tam to končí. Nemôže zodpovedať za výsledky.

Alebo prídete za výživovým poradcom s tým, že chcete schudnúť a platíte len za výsledky? Zodpovedá poradca (konzultant) za to že necvičíte, nerobíte to, čo povedal a v noci robíte pravidelné nájazdy na chladničku? Asi ťažko 🙂

Zoberme si príklad klienta:

• Klient chce lepšie pozície v organike
• 3 agentúry, ktoré oslovil, mu to nacenili na pár tisíc a to on nechce zaplatiť
• Tak si našiel konzultanta, ktorý mu urobil analýzu, spracoval výstup v niekoľkostranovom PDF ako výstup z konzultácie. Samozrejme, za to zaplatil konzultantovi zlomok toho, čo by platil agentúre.
• Konzultant, ak robí aj výkonnú zložku, navrhne klientovi, že on to môže pomôcť aj urobiť. No, samozrejme, nad rámec konzultácie.
• To klient, samozrejme, ne-po-tre-bu-je a neplánuje platiť viac.
• Za vypracované PDF-ko zaplatí a nič sa nestane.

Je zlý konzultant? Prečo by, preboha, mal byť?

• Chcel klient ušetriť? Chcel. Ušetril? Ušetril.
• Urobil konzultant, na čom sa dohodli? Urobil.
• Chcel klient viac? Chcel. Chcel klient platiť? Nechcel.
• Má klient komu to magické PDF-ko dať? Nemá, lebo jeho „asistentka a.k.a marketingová manažérka“ nemá ani poňatia, o čo ide.
• Chce za integráciu magického PDF-ka niekomu zaplatiť? No, samozrejme, že nie, však zaplatil konzultanta!

Celé to je o chybných očakávaniach klientov. O tom, že chcú od konzultantov reálne výsledky. A to za zlomok peňazí toho, čo by si vzala agentúra.

Ako môže konzultant, ktorý už z logiky veci nemá s firmou nič spoločné, zodpovedať za výsledky ľudí, ktorí by mali zlepšenia implementovať?

A aj keď klient má interných ľudí, málokedy sa dostanú „magické nápady z PDF-ka“ do praxe. Prečo by sa to vlastne malo stať? Aby zamestnanec priznal to, že niečo robil doteraz zle? Aby musel meniť návyky? Aby musel viac makať? Aby nemal čas 3 až 4 hodiny denne na Fejsbúčik, Instragram a kávičky v kuchynke? Tak to pŕŕ, pŕŕ, odtiaľ potiaľ. Nenecháme nejakého konzultanta mudrovať a ešte to potom aj robiť!

Naozaj zlí konzultanti

Samozrejme, existujú aj zlí konzultanti. Takí, ktorí nedotiahnu prácu do konca, ktorí nedodajú, čo sa od nich čakalo. Ale naozaj nedodali to, na čom sa s klientom dohodli? Smutné je, že zlí konzultanti existujú preto, lebo ich platia klienti, ktorí šetria ešte aj na konzultantoch… často bez referencií a reálnych projektov, ktoré majú za sebou.

Viete, nie je to náhodou tak, že klient čaká za zlomok peňazí výsledky, ktoré prísť ani nemôžu?