Slováci nechcú digitálne pozlátko. Chcú, aby online nákupy fungovali

Offline dôvera sa prenáša do online nákupov

Značky, ktoré si roky budovali dôveru v kamenných predajniach, dnes ťažia z toho, že im zákazníci zostávajú verní aj online. Ukazuje sa to najmä pri silných retailových hráčoch – Dr. Max si udržal 58,8 % zákazníkov aj v e-shope, Lidl 48 % a DM drogéria 38,8 %.

Pre e-commerce to nie je len zaujímavá štatistika, ale aj dôležitý signál: fyzický obchod môže byť pre online predaj silným nástupným mostíkom, nie konkurenciou.

Keď značka dobre slúži zákazníkom v reálnom svete, tí s ňou prirodzene prechádzajú aj do digitálneho prostredia.

Rozšírená realita ako nákupný asistent

Rozšírená realita (AR) nie je len nejaký doplnok pre efekt. Slováci od nej očakávajú konkrétny prínos pri rozhodovaní o nákupe. Pre 83 % je najväčšou výhodou možnosť získať viac informácií o produkte či jeho použití. Takmer rovnaké percento ocení prehľad o dostupnosti a porovnaní cien a cez 72 % opýtaných by uvítalo možnosť „vyskúšať si“ produkt v digitálnom priestore.

Ak vo svojom e-shope používate AR rozumne, zákazníci ju vnímajú ako užitočný nástroj. Pomáha im rozhodnúť sa rýchlejšie a s väčšou istotou.

Slováci online nakupovanie využívajú

Technológie ako AR sú už súčasťou nákupného procesu, no výskumníci sa zamerali aj na menej bežný koncept – nákupy vo virtuálnom prostredí. Aj keď má metaverzum ďaleko od svojho mediálneho vrcholu spred niekoľkých rokov a v bežnom živote sa o ňom prakticky nehovorí, Slováci ho neodmietajú. Skôr vyčkávajú, či im niekedy prinesie skutočnú hodnotu.

Len 4,9 % respondentov sa vyslovilo, že nakupovanie v metaverze im je zásadne proti srsti. Väčšina populácie síce zatiaľ nemá s virtuálnym nakupovaním skúsenosť, ale úplne ho neodmieta. Namiesto odmietania prevažuje opatrné vyčkávanie, čo metaverzum reálne prinesie.

Výskum sa pýtal aj na podobu virtuálneho avatara v prostredí metaverza. Mnohí by v metaverze jednoducho ostali sami sebou. Iní by sa radi stali niekým zvedavejším, rýchlejším alebo priateľskejším – no stále v rámci vlastnej identity.

Túžba po úplne anonymnom alebo extrémne odlišnom alter egu sa objavovala len okrajovo. Anonymita a digitálne alter egá síce lákajú, ale hlavný dôraz zostáva na autentickosť a efektivitu. Ľudia sa nechcú hrať niekoho iného – chcú nakúpiť, vybaviť, odísť.

Z výskumu jasne vyplýva, že digitálne správanie Slovákov nie je o bezhlavom nadšení pre nové technológie, ale o praktickom zvažovaní, čo im zjednoduší život. Značky, ktoré im rozumejú a dokážu túto pragmatickosť pretaviť do užitočných riešení (či už ide o rozšírenú realitu, vernostný systém alebo presne načasovanú komunikáciu), majú náskok. Nie preto, že používajú najnovšie trendy, ale preto, že ich používajú zmysluplne. A to je dnes v digitále to najdôležitejšie kritérium.