Je rýchlosť webu téma aj v roku 2025? Vie byť stále konkurenčná výhoda? (Martin Michálek, Pagespeed)

V rozhovore sa dozviete:

• 02:15 Je dnes stále rýchlosť webu nejaké téma?
• 03:44 V akom stave je to momentálne v našich krajinách?
• 08:24 Aká rýchlosť načítania je dobrá?
• 12:39 Prečo je na jednom webe rôzna doba načítania na podstránkach?
• 17:06 Je dôležité mať vlastný server aj v každej krajine pri expanzii?
• 20:46 Môže zavážiť pri rýchlosti aj hosting?
• 25:27 Čo robiť, keď mi ide pomaly e-shop?
• 31:57 Dá sa niečo robiť s rýchlosťou pri krabicových riešeniach?

Rýchlosť webu: stále podceňovaná téma, ktorá ovplyvňuje biznis

Aj keď sa môže zdať, že rýchlosť webu je téma z deväťdesiatych rokov, dnes je aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Používateľské správanie sa dramaticky zmenilo – ľudia scrollujú TikTok a ak ich niečo nezaujme do sekundy, pokračujú ďalej. Rovnako nemilosrdne pristupujú k webom. Ak stránka reaguje pomaly, okamžite odchádzajú. V prostredí e-shopov to znamená jediné – nižšie konverzie.

Drobné rozdiely v rýchlosti môžu mať výrazný dopad. Rozdiel medzi načítaním za dve a štyri sekundy môže znamenať až šesťnásobný rozdiel v konverznom pomere. Ešte pred pár rokmi sa považovalo za úspech, keď sa web načítal do desiatich sekúnd. Dnes je bežný používateľ oveľa náročnejší a očakáva načítanie v priebehu jednotiek sekúnd.

Nie internet, ale web samotný

Slovensko aj Česko majú výbornú internetovú infraštruktúru. V rebríčku RTT (Round Trip Time), ktorý meria rýchlosť naviazania spojenia medzi zariadením a serverom, patrí Česko do prvej desiatky na svete, Slovensko je len o pár miest nižšie. Napriek tomu nie je problém v pripojení, ale v samotnom webe.

Priemerné načítanie webov v našom regióne sa pohybuje okolo 1,9 sekundy. Je to dobrý výsledok, ale stále platí, že aj drobné zrýchlenie má pozitívny vplyv na výkon. Výrazne rýchlejšie weby existujú – jeden z najrýchlejších e-shopov dosahuje čas načítania 0,7 sekundy. Aj veľké weby to dokážu.

Prečo na rýchlosti záleží

Rýchlosť webu priamo ovplyvňuje nielen konverzie, ale aj používateľský zážitok a pozície vo vyhľadávačoch. Google zaviedol sadu metrík Core Web Vitals, ktoré merajú tri základné aspekty výkonu: čas načítania hlavného obsahu (LCP), odozvu na interakciu (INP) a vizuálnu stabilitu pri načítaní (CLS). Tieto metriky zbiera Google z reálneho správania používateľov a sú súčasťou hodnotenia kvality stránky.

Ak web spĺňa tieto metriky a má „zelené“ výsledky, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že bude lepšie hodnotený vo vyhľadávaní. Navyše ide o konkrétne a merateľné ukazovatele, ktoré pomáhajú identifikovať slabé miesta.

Čo vlastne merať a ako často

Jednorazové testovanie pomocou nástrojov ako PageSpeed Insights nestačí. Výsledok závisí od momentálneho stavu webu a jeho obsahu. Ak sa do toho zapoja rôzne externé skripty, bannery alebo nový obsah, rýchlosť sa môže meniť zo dňa na deň. Preto je nevyhnutný kontinuálny monitoring – ideálne každý deň.

Okrem toho by ste nemali merať len homepage. Väčšina návštevnosti sa deje na produktových stránkach, kategóriách alebo typových vstupoch, ktoré sú z hľadiska výkonu náročnejšie. Monitorovanie by malo zahŕňať 5 až 10 kľúčových stránok s najväčšou návštevnosťou alebo zložitosťou.

Čo všetko rýchlosť ovplyvňuje

Nie je to len o serveri. Výkon ovplyvňuje celý rad faktorov – od frontendu (HTML, CSS, JavaScript), cez externé skripty (napr. cez GTM), až po obsah, ktorý nahráva redakcia alebo marketing. Bannery, neoptimalizované obrázky či zle napísaný kód môžu spomaliť stránku aj bez zásahu vývojára.

Práve preto sa problém často netýka len vývojárov, ale celého tímu, ktorý sa podieľa na webe. Aj marketingová agentúra môže „pokaziť“ výkon pridaním neefektívneho skriptu. Dôležité je mať nastavené pravidlá, vedieť, kto je za čo zodpovedný a mať dáta, ktoré ukážu, čo konkrétne výkon zhoršuje.

Ako ukončiť večnú vojnu vývojár vs. hosting

Častou situáciou je, že web je pomalý a vývojár tvrdí, že chyba je v hostingu, zatiaľ čo hosting tvrdí opak. Jedinou cestou z tohto bludného kruhu sú dáta. Monitoring ukáže, či problém nastáva pri Time to First Byte (odpoveď servera), alebo až pri JavaScripte na strane klienta. Hosting by mal vedieť dodať údaje o vyťaženosti CPU, pamäte a databázy. Na základe týchto informácií sa dá presne určiť, kto je za čo zodpovedný.

Výsledkom môže byť jednoduchý report, ktorý jasne ukáže, kde sú úzke miesta. Bez dôkazov sa často len prehadzuje vina z jednej strany na druhú.

Zdieľaný hosting ako najčastejšia brzda

Najväčšie riziko pre rýchlosť predstavuje zdieľaný hosting. Výkon servera je tu rozdelený medzi viacero klientov a vy nikdy neviete, čo robia „susedia“. Ak iný web na tom istom serveri nárazovo zaťaží systém, ten váš bude pomalší – bez toho, aby ste s tým mohli niečo urobiť.

Alternatívou je VPS (virtuálny server), kde máte vyhradený výkon. Nie je nutné ho spravovať ručne – aj pri VPS môže poskytovateľ ponúknuť správu servera. V prípade e-shopu s občasnými špičkami (napr. počas kampaní) sa odporúča zvoliť hosting, ktorý dokáže flexibilne zvýšiť kapacitu.

CDN ako rozumná investícia

Content Delivery Network (CDN) je systém, ktorý distribuuje statický obsah (obrázky, CSS, JS) na servery po celej Európe (alebo svete), čím sa skracuje čas načítania. Aj keď databáza zostáva na serveri v Česku či na Slovensku, obrázky sa môžu načítavať napríklad z Milána alebo Berlína. Takto sa výrazne zrýchľuje web najmä pre zahraničných návštevníkov.

Použitie CDN je dnes jednoduché a lacné – najčastejšie sa využíva Cloudflare, ktorý základnú verziu ponúka zadarmo. Výrazne to pomáha hlavne pri kampaniach a znižuje záťaž na hlavný server.

Ako postupovať, ak používate platformu typu Shoptet

Ak máte web na krabicovom riešení ako Shoptet, Upgates či iné, možnosti optimalizácie sú obmedzené. Väčšinou nemôžete ovplyvniť infraštruktúru, no problém býva skôr v obsahu – napríklad pri nahraní veľkých obrázkov alebo pri neštandardných zásahoch do dizajnu cez JavaScript. Práve tieto „hacky“ často spôsobujú spomalenie.

To isté platí pri WordPresse – zbytočne veľa plug-inov, vrátane tých „na zrýchlenie“, často web ešte viac spomalia. Problém nie je v samotnej platforme, ale v spôsobe implementácie. Ani Wix už dnes nie je taký pomalý ako kedysi – väčšina platforiem sa v posledných rokoch výrazne zlepšila.

Kedy začať riešiť rýchlosť

Prvým krokom by malo byť testovanie najnavštevovanejších podstránok – najmä produktových. Ak sa stránka načítava viac ako dve sekundy, je to problém. Ak sa načítava pod sekundu, je to výborné. A áno, aj veľké e-shopy to dokážu.

Základom je mať zelené Core Web Vitals. Ak sú tieto metriky v poriadku, web má pevný základ. Následne možno riešiť ďalšie detaily, ale bez toho to nemá zmysel. Merajte, analyzujte, optimalizujte. Dá sa to – aj bez výhovoriek.