Novým bojiskom e-commerce je frekvencia nákupov, no Slováci sú na chvoste

Článok vychádza zo štúdie The state of e-commerce in Central Europe in 2026 , za ktorou stojí Mastercard a analytická platforma ECDB. Prieskum mapuje situáciu v 11 krajinách strednej Európy vrátane Slovenska a Česka. Metodika sa zameriava výhradne na online predaj fyzického tovaru koncovým spotrebiteľom (v modeloch B2C a D2C) cez e-shopy a internetové trhoviská. Analýza, naopak, nesleduje B2B segment, letenky, ubytovanie, donášku jedla z reštaurácií ani predplatné digitálnych služieb.

Slováci nakupujú online 3-krát menej ako Rakúšania

Štúdia poukazuje na výrazné regionálne rozdiely v tom, ako hlboko je online nakupovanie integrované do každodenných spotrebiteľských zvyklostí. Najzreteľnejším dôkazom tejto nehomogénnosti trhu je priemerná ročná frekvencia nákupov na jedného online kupujúceho za rok 2025:

• Rakúsko vedie rebríček s priemerom 12,6 objednávky ročne na jedného kupujúceho.
• Nemecko tesne nasleduje s 12,4 nákupu ročne.
• Česká republika potvrdzuje svoju e-commerce vyspelosť so stabilnými 9,1 nákupu ročne.
• Slovensko sa prepadlo na samotný chvost sledovaných krajín strednej Európy s priemerom len 4,1 nákupu na kupujúceho za rok.

Tieto čísla potvrdzujú, že slovenskí spotrebitelia zatiaľ vnímajú e-shopy skôr ako príležitostnú voľbu než každodennú rutinu. Priestor na budovanie nákupných návykov a systematické zvyšovanie lojality je preto u nás v porovnaní s okolitými trhmi obrovský.

Retencia v e-commerce nadovšetko

Obdobie, kedy celkový obrat e-shopov rástol najmä vďaka zvyšovaniu cien alebo vplyvom inflácie, sa nateraz skončilo. Priemerná hodnota nákupného košíka totiž naprieč vertikálami stagnuje.

Čísla za roky 2023 až 2025 jasne ukazujú, že namiesto nekonečného vylepšovania produktov sa úspech e-shopov odvíja od toho, ako dobre dokážu pracovať so správaním samotného zákazníka.

• Priemerná čistá hodnota objednávky (AOV) pred vratkami rástla len o marginálnych 0,4 % CAGR (zo 139,8 € na 141 €).
• Počet online nakupujúcich rástol tempom 1,5 % CAGR (zo 128,9 milióna na 132,8 milióna), čo značí, že bazén úplne nových nakupujúcich, ktorí ešte nikdy v živote online nenakupovali, sa už vyčerpáva.
• Frekvencia nákupov však vyskočila o 4,3 % CAGR (z 10,2 na 11,1 objednávky ročne za celý región).

Budúci rast e-shopov bude závisieť od toho, ako často dokážete prinútiť existujúcich zákazníkov k návratu. Udržať si zákazníkov a zvyšovať ich celoživotnú hodnotu už pre menšie a stredné e-shopy bude podmienkou na prežitie.

Sme pripravení na nákupy cez AI?

Štúdia poukazuje na nastupujúci trend agentic commerce a postupné zapájanie umelej inteligencie priamo do nákupného procesu. Hoci je úplná automatizácia nákupov bez akéhokoľvek zásahu človeka zatiaľ iba vo fáze testovania v uzavretých projektoch, samotné správanie spotrebiteľov sa mení už dnes.

• 58 % spotrebiteľov vymenilo tradičné vyhľadávače za generatívnu AI pri hľadaní produktových odporúčaní, čo je masívny nárast oproti 25 % v roku 2023.
• 15 % spotrebiteľov v strednej Európe už priamo využíva AI na rýchle vyhľadávanie a nákup vecí.
• 80 % spotrebiteľov vyjadruje pozitívny alebo neutrálny postoj k myšlienke využívania AI nákupných asistentov.

Moderný dizajn a rýchle platby už zákazníkov neohúria. Dnes je to štandard, bez ktorého na trhu neuspejete.

Ak chcú e-shopy preraziť vo svete, kde namiesto ľudí produkty či služby vyberá umelá inteligencia, musia prejsť na optimalizáciu pre generatívne vyhľadávače (GEO).

To znamená dodávať dokonale upratané a strojovo čitateľné produktové katalógy a metadáta, bez ktorých AI asistenti ponuku e-shopu ani nezaregistrujú.

Najväčším rizikom v digitálnom obchode už totiž nie je to, že vás konkurencia podlezie cenou. Skutočnou hrozbou je, že pre algoritmy zostanete v momente nákupného rozhodnutia úplne neviditeľní.