Posledných šesť mesiacov rezonuje v krajine téma nového zákona na ochranu spotrebiteľov, ktorá rozdelila Švédov na dva tábory – spotrebitelia versus predajcovia. Nový zákon o nákupe spotrebného tovaru vošiel do platnosti v nedeľu 1. mája a jeho presadenie bude drahé – hrozí, že bude stáť 471 miliónov švédskych korún ročne a zaplatia ho práve predajcovia tovaru.
O čo vlastne ide?
Hlavným sporným bodom je predĺženie záruky tovaru zo šiestich mesiacov na dva roky. Zákon tiež upravuje definíciu, čo sa považuje za vadu tovaru, kto je za vadu zodpovedný a aké má spotrebiteľ právo na odstránenie vady. S cieľom posilniť ochranu spotrebiteľa a zlepšiť trvanlivosť tovaru vláda navrhuje, aby za každú vadu, ktorá sa prejaví do dvoch rokov od kúpy tovaru, zodpovedal obchodník.
“Švédska obchodná konfederácia vždy poukazovala na to, že neprimerané prenášanie zodpovednosti za tovar na predajcov zo súčasných šiestich mesiacov na dva roky je veľmi problematické. Táto zmena spôsobuje švédskym obchodným spoločnostiam zvýšenie nákladov, ktoré spoločnosť HUI Research odhaduje na 471 miliónov švédskych korún ročne,” uviedla pre Market Jolanda Girzl, expertka na obchodnú politiku Konfederácie švédskeho obchodu.
Maloobchodní predajcovia sa tiež obávajú, že tento zákon bude úderom pre udržateľnejšiu spotrebu. Zákazníci by mohli požadovať nový tovar namiesto opravy pokazeného.
“Táto zmena v zákone nás ešte viac vzďaľuje od súčasnej praxe, ktorá spočíva predovšetkým v odstraňovaní závad tovaru jeho opravou. Ak nie je možná oprava, tak vo výmene za nový, bezchybný produkt,” hovorí Jolanda Girzl.
Ako je to so zárukou u nás?
Občiansky zákonník stanovuje záručné doby, ktoré sa týkajú spotrebiteľských vzťahov. Pri výmene alebo vrátení tovaru kupovaného v kamennej predajni, cez internet, telefón či katalóg alebo pri podomovom predaji je stanovená všeobecná záručná doba na 24 mesiacov. To znamená, že jeho ustanoveniami je možné sa riadiť vtedy, keď nakupuje fyzická osoba tovar alebo služby od podnikateľa.
Pokiaľ však ide o kúpu a predaj medzi podnikateľmi, je potrebné riadiť sa Obchodným zákonníkom, ktorý konkrétne dĺžky záručnej doby nestanovuje, ale ponecháva na kupujúcom a predávajúcom, ako sa dohodnú v zmluve či záručnom liste.