
Revolut v reporte Consumer Security and Financial Crime pracuje s prípadmi nahlásenými zákazníkmi za rok 2025 a rozlišuje medzi dvoma druhmi podvodov:
- neautorizované podvody (niekto sa k peniazom dostane bez súhlasu),
- autorizované podvody – scamy (obeť platbu sama potvrdí, lebo ju niekto oklame).
Podielovo zostáva obraz podobný ako v roku 2024. Približne 60 % prípadov tvorí neautorizovaný podvod a 40 % scam.
Scamy vychádzajú obete drahšie. Priemerná strata je približne 13-krát vyššia než pri neautorizovaných podvodoch.
Najvýraznejšia zmena je v tom, kde scamy vznikajú. Meta platformy (Facebook, Instagram, WhatsApp) síce podľa Revolutu ostávajú najväčším zdrojom autorizovaných podvodov, no ich podiel v roku 2025 klesol na 44 %, keďže časť sa presunula na iné platformy.
Rastú najmä podvody, ktoré prichádzajú cez súkromné správy. Telegram sa minulý rok dostal na úroveň Facebooku (okolo 21 % zdrojov scamov) a pri niektorých typoch je už na čele.

Zdroj: Revolut
Pre e-commerce je dôležité, ako rýchlo sa podvody dokážu rozšíriť. Telegram je v tomto skutočne extrém – podľa Revolutu tam prípady od roku 2024 globálne narástli o 233 %.
Nákupné podvody sú najčastejšie
Pre e-shopy nie je podstatné, ktorá platforma vedie v štatistikách, ale ktoré typy scamov najviac ovplyvňujú rozhodovanie zákazníkov pri nákupe.
Podľa reportu tvoria purchase scams, teda falošné e-shopy, marketplace inzeráty či nedoručený tovar takmer 57 % všetkých APP scamov za minulý rok.
Revolut zároveň ukazuje, že purchase scam sa šíri ľahko cez resale platformy a social marketplace formáty – teda presne tam, kde sa pohybuje aj legitímny performance marketing.
Kde sa nechajú nachytať Slováci?
Na Slovensku boli podľa dát Revolutu najčastejším zdrojom nahlásených podvodov Facebook (28 %) a dvojica WhatsApp/Telegram (po 15 %). V Česku sa obraz posúva ešte viac smerom k Facebooku a Telegramu: 32 % prípadov pochádzalo z Facebooku a 18 % z Telegramu. V oboch krajinách dominujú nákupné podvody – na Slovensku tvorili 64 % prípadov, v Česku 61 %. Česko zároveň hlási výrazný nárast pracovných prípadov, čo je o 13 percentuálnych bodov viac než v roku 2024.

Zdroj: Revolut
Zákazníci sa učia, že príliš dobrá ponuka na sociálnej sieti môže byť pasca a rastie nedôvera voči reklamám – najmä pri výkonnostných formátoch a zľavových kreatívach.
V rovnakých aukciách, kde bojujete o pozornosť zákazníka, môže paralelne bežať podvodný obsah, ktorý dlhodobo znižuje dôveru v celý kanál.
Najrýchlejšie rastú pracovné scamy
Druhou veľkou témou reportu sú job scams. V roku 2025 tvorili 22 % APP prípadov (oproti 18 % v roku 2024). Revolut zároveň ukazuje, že pri pracovných scamoch sú kľúčové priame správy: kombinácia WhatsApp + Telegram tvorí 79 % job scamov a samotný Telegram 58 %.
Report zároveň naznačuje vekové vzorce. Mladší ľudia sa častejšie chytia na vyšší objem, nižšiu hodnotu purchase scamov, zatiaľ čo staršie skupiny sú častejšie terčom impersonation a investičných scamov. Zákazníci nad 35 rokov majú mať pri APP scamoch 2,5-krát vyššie priemerné straty než skupina 18–34.

Zdroj: Revolut
Ako sa má k podvodom postaviť e-commerce?
Scamy znižujú dôveru v celý kanál. Zákazník je potom opatrnejší aj pri ponukách od legitímnych e-shopov.
Z pohľadu marketingu má zmysel:
- Brand trust ako výkonnostná metrika: Ak sa v segmente rozmnožia purchase scamy, narastie odpor voči nákupu aj u poctivých hráčov. To sa prejaví v CVR, v počte dotazov pred nákupom aj v miere nedokončených platieb.
- DM kanály ako riziková zóna: WhatsApp/Telegram sú pre podvodníkov efektívne, lebo presúvajú konverzáciu mimo verejnej kontroly. Značky by mali mať jasne komunikované, aké typy požiadaviek nikdy neriešia v správach (platby, doplatky, „overovanie“).
- Prevencia nie je len úloha banky: Veľa škody vzniká ešte pred platbou – pri prvom kontakte so scam reklamou alebo falošným profilom. Tu je priestor pre platformy, ale aj pre značky (monitoring impersonácií, rýchle nahlasovanie alebo napríklad konzistentná komunikácia ako vyzerá oficiálna podpora).











