E-shopy na mieru nie sú sranda. Ako správne viesť ľudí a IT firmu? (Jana Zajícová – CREATIVE sites)

V rozhovore sa dozviete:

• 01:30 Aké to je byť žena riaditeľka v IT segmente plného chlapov?
• 03:32 Mala si aj nejaké “genderovo” nevyvážené výhody?
• 05:16 Má za sebou Janka aj technický background?
• 06:47 A čo teda robí Janka vo firme dnes, keď má na všetko tímy?
• 10:03 V CREATIVE sites je vás takmer 50. Máte vybudovaný C-level management?
• 13:12 Ako dokáže Janka prenášať nadšenie z práce aj na iných zamestnancov?
• 17:26 Ako pristupujú v CREATIVE sites k fluktuácii a hiringu?
• 27:01 Plány do budúcna a mentoring
• 30:35 Dá sa skombinovať práca CEO a zároveň mentoringu?
• 32:37 Čo boli najzaujímavejšie momenty počas doterajšej Jankinej kariéry?
• 35:18 Rady pre začínajúcich e-shopárov / podnikateľov

Dnes sa budeme rozprávať s Jankou, ktorá je CEO a co-founder CREATIVE Sites agentúry už 19 rokov. Teda v skutočne úctyhodný čas v tejto agentúre. CREATIVE sites sa venuje tvorbe e-shopov na mieru, majú za sebou viac ako 1 600 custom e-shopov po celej Európe a majú klientov, pre ktorých robia mesačne viac ako 120 000 objednávok. To sú naozaj masívne čísla. Medzi takých hlavných klientov, alebo známych klientov, ktorým sa venujú, patria All Toys, Fan Parfumerie, Drevona, alebo Tuli. A okrem developingu samozrejme vedia klientom pomôcť aj s marketingovou časťou. Ale ako som povedal, s Jankou sa počas dnešného rozhovoru porozprávame aj o všetkých týchto veciach, tak poďme rovno na to.

Hneď na úvod by som sa ťa možno Janka opýtal, takú síce genderovú otázku, ale je to také netradičné možno v tomto IT segmente. Aké je to pre teba, ako ženu, robiť riaditeľku vo vývojárskej firme v CREATIVE sites?

Je to veľmi zaujímavé. Boli aj také obdobia, kedy som bola fakt že sama žena vo firme. Mne sa to páčilo, ja si to užívam, ja mám rada prácu s ľuďmi. Teraz máme aj viacej žien, takže je to teraz také viacej vyvážené, z čoho sa veľmi teším. Na začiatku boli aj také situácie, kedy skôr zo strany klientov som vnímala také, že žena vo vedení takej firmy a že fakt sa máme s vami rozprávať o týchto technických veciach? Ale to fakt bolo 18 rokov dozadu. Niektorí s tým mali taký problém, že tomu neverili, že žena v IT. Ale teraz už sa s týmto vôbec nestretávam, práve naopak. Ľudia sú radi, tým že im to viem vysvetliť takou ľudskou rečou, tak práveže oceňujú taký ten ľudskejší prístup a možno aj to, že som žena a že to viem empaticky všetko pochopiť,  to ich podnikanie a navrhnúť riešenie, ktoré potrebujú.

 Slovensko býva často ako keby také trošku zaostalé v týchto otázkach, možno rôzneho. Že sme takí, držíme sa svojich vecí a nechceme si pripustiť niečo nové. Práve preto, je podľa teba fajn, že možno sa to tak posunulo a v dnešnej dobe to až tak nevnímaš negatívne?

Hej. Akože ja už momentálne napríklad, toto vôbec nie je pre mňa otázka tá genderová. Niekedy sa s tým stretávam doma, to musím povedať, moja dcéra mi to tak, že: “mami to sú rodové stereotypy, to nemôžem, že ja budem ako žena umývať riady, a brat nie”. Akože doma sa s tým stretávam, ale v práci si myslím, že to už úplne vymizlo. Alebo minimálne ja sa s tým nestretávam. Ja ale tvrdím, z toho sebarozvojového pohľadu, ktorému sa veľa venujem, že vždy to odzrkadľuje nás. A naozaj, pred tými 18 rokmi, ja som nemala ešte také to sebavedomie a sebahodnotu, na takej úrovni, ako ju mám teraz. Takže teraz vlastne akoby sa mi to ani nezrkadlí cez tých klientov, ani vlastne cez kolegov, alebo čokoľvek. Toto už vlastne ani pre mňa nie je téma ani otázka.

Vieš možno povedať prípadne nejaké výhody, naopak, ktoré ti to prinieslo počas tých rokov, ako keby pôsobíš v tomto segmente? Vedela si to trebárs využiť vo svoj prospech?

Ja by som to možno skôr nazvala, že na tej leaderskej pozícii vnímam, že žena má akoby také kvality, alebo že možno nejaké iné predispozície ako muž. A to je vlastne tá empatia. To je práve tá možno nejaká intuícia, možno sa viem intuitívne akoby lepšie rozhodovať na tej pozícii pre nejaké riešenia. A aj ten empatický leadership, to vedenie ľudí, tá práca s ľuďmi, to spoznanie vlastných silných stránok, ich darov a vlastne potom akoby, toto sú možno také tie veci. Že je to akoby možno zase uhol pohľadu. Ale veľakrát sa stretávam s tým, že muži riadia firmy iným spôsobom, viacej autoritatívnym viacej direktívnym, viacej iným. A tým pádom to vytvára inú firemnú kultúru, ako napríklad som vytvorila ja. Taký ten bezpečný priestor. Taký viac akoby možno z  tej ženskej energie proste iná firemná kultúra vznikla. Rozumiem. Je tam väčšia otvorenosť, je tam akoby taká spolupráca. Ľudia sa môžu sebarealizovať, že tá kultúra je proste nastavená  trošku iným spôsobom, ako možno v iných firmách.

Aj pre nás je to ako keby také zaujímavé, iné, pretože väčšinou práve na rozhovory, sme sa minule so Štefanom rozprávali, že chodia väčšinou muži. Je to pre nás také príjemné spestrenie mať ťa tu dnes s nami. Určite sme radi, že to takto vnímaš a že je to aj pozitívne v tvojom smere. Jednoducho už ten rodový stereotyp už nie je daný, že to nevnímaš ako negatívum v tvojom segmente, ale práve naopak, vnímaš tie príležitosti a chceš sa posúvať v tomto smere vpred. Takže určite sme za to samozrejme radi.

Ale keď teda prejdeme možno ďalej, ty si mala nejaký základný IT backround, alebo technického charakteru, keď si zakladala CREATIVE Sites? Alebo, čo ťa k tomu doviedlo vlastne, že si sa takto rozhodla pre vývoj webov na mieru?

Vieš, čo ono to bolo vlastne tak, že ja som študovala vo Videni, a ja som študovala ekonómiu – malé a stredne veľké podniky. V tom čase môj partner, tak v podstate on bol ITčkar, tak sme sa nejakým spôsobom dostali ku tvorbe webstránok a e-shopov. Ja som v podstate na začiatku popri tom všetkom ešte študovala na tej škole a začali sme to robiť spolu, dvaja, on je vlastne spolumajiteľ a bolo to super, lebo veľmi veľa ma to naučilo. Nemám teda technický backround, ale ja som sa všetko naučila.

Na začiatku som si prešla všetkými pozíciami, okrem toho php, developingu. Jediné čo som nerobila bolo toto programovanie, ale robila som aj dizajny, front-end celý. Kreslila som dizajny vo photoshope vtedy ešte. Robila som to, čo v podstate dnes robí veľa, veľa oddelení, tak vtedy som vlastne zastrešovala sama. A k tomu sme mali ešte nejakých možno dvoch programátorov, ktorí riešili, vlastne vyvíjali celý ten systém, akoby na pozadí a ja som robila všetky tie pozície okolo toho.

Ale teraz je to super, teraz je to oveľa lepšie. Na všetko sú tímy, ktoré sa môžu špecializovať a to fakt boli začiatky, kedy sa to dalo stíhať, kedy sme v podstate akoby rozbiehali tú firmu.

Takže áno, pričuchla som vlastne k všetkým pozíciám a preto je to možno teraz pre mňa jednoduchšie, alebo uchopiteľnejšie, potom tých ľudí riadiť, lebo vlastne viem, čo to obnáša.

To si mi celkom dobre prihrala na ďalšiu otázku, keďže si povedala že máš tímy, ktoré sa venujú tým jednotlivým činnostiam, čo teda robíš ty, čomu sa venuješ?

Ja, ako CEO sa venujem vízii, ľuďom, nastaveniu celej firmy a zároveň som sales, to znamená že robím obchod, venujem sa klientom, navrhujem im riešenia, ktoré potrebujú, to má najviac baví. Akože to, čo mňa najviac baví, to je práve tá práca s ľuďmi. A aj tieto obchodné stretnutia sú super, lebo ten klient príde, on vlastne ešte nevie všetky tie možnosti, nevie že čo všetko sa dá a keď vlastne sa pozrieš na tú problematiku tej jeho firmy, alebo toho e-shopu, ktorý má a zrazu tam ty vidíš všetky tie možnosti, a tie dvere, kde mu ešte vieš otvoriť, cesty tak je to úplne úžasné.

No a  ten obchod robím a potom ešte HR , nejaké veci a tak.

Vieš, ono na tej pozícii CEO to je vždy tak, že to nie je jedna iba vec, ale  všetko, čo treba, keď sú nejaké problémy, tak to riešiš. A tak, robíš rozhodnutia. Akože ono sa to nezdá, ale nenudí sa tam človek.

Po takom čase vo firme už by to mohlo byť aj o tom že by si mohla oddychovať a mať na to iba své lidi, nie?

 No to je cieľ, ku ktorému som sa ešte nedostala. Možno časom. Hej hej hej.

Raz by som to určite chcela, aby som sa venovala svojim veciam.

Momentálne to svoje poslanie vidím viac akoby v tom mentoringu a v tom vzdelávaní, v tom posúvaní podnikateľov ešte ďalej. Tým, že vidím a počúvam veľakrát tie ich príbehy, vidím kde by sa možno vedeli posunúť aj oni, aj tie ich firmy. Tak toto je taká oblasť, do ktorej by som sa čoskoro chcela viacej pustiť.

A dalo by sa teda povedať, že teraz už robíš viac-menej iba to, čo ťa baví v rámci tej firmy, alebo sú stále aj veci ktoré ťa nebavia?

To všetci podnikatelia poznajú. Vždy je tam dosť vysoké percento vecí, ktoré ťa nebavia, aj administratívne, aj rozhodnutia, aj problémy. Proste to všetko, to padá na toho CEO, alebo majiteľa. Tomu sa podľa mňa človek nevyhne, podľa mňa ide skôr o to, alebo z mojej skúsenosti je o tom, aby sa tým človek nenechal zahltiť a nenechal sa tým stiahnuť.

Lebo podľa mňa ten človek ako majiteľ, alebo CEO, má vidieť tú víziu, má mať ten pozitívny prístup, a má tých ľudí niekam viesť a niekam smerovať. To znamená, ja to prirovnávam k hurikánu – všetko sa to okolo teba mele, takto ti ľudia prídu, vysypú ti tisíc problémov na stôl, ktoré treba vyriešiť a ty máš pocit, že všetko že fuuu, že ťa to zomele, že ťa to stiahne…tak vtedy ostať v tom svojom strede, pozerať sa na tie všetky veci, na tie problémy z nadhľadu a iba postupne dávať tie riešenia. Alebo nechať tých ľudí navrhnúť riešenia. Oni veľakrát aj vedia. Len tým, že nedostanú ten priestor, ja prvé čo robím, tak sa vždy pýtam: ok, a čo navrhuješ ty? Ten koučovací klasický prístup. Čo navrhuješ ty? Nech oni prídu s riešením. A keď ja už z mojich vlastných skúseností viem, že to nie je úplne dobré riešenie a že by to nedopadlo, tak vlastne akoby dám na to nejaký svoj návrh. Ja by som to videla takto, v minulosti sa stalo toto a toto, a keď ti teraz toto hovorím, tak ok, čo by si teraz navrhoval znova? Aby vlastne oni mali potom tú samo zodpovednosť, samo riadenie. Toto sú také veci ktoré ja vlastne veľmi v rámci toho leadershipu sama uznávam. Potom aj tí ľudia sú oveľa viac motivovaní.

Nemáš napríklad lepšiu skúsenosti s tým, že idú za svojim priamym nadriadeným, že máte vybudované trebárs ten C level management, alebo tým že je vás Viac ako 50 v agentúre alebo celkovo, tak akú máš túto skúsenosť, že chodia aj juniori priamo za tebou?

To nie samozrejme. Áno, je to nadstavené samozrejme tak, že my to máme nastavené. Máme aj C level ale máme aj teamleaderov. Takže v podstate ide to hierarchicky. To znamená, že ten človek, ktorý niečo vykonáva, ide najprv za teamleaderom, a keď to nevedia vyriešiť na tejto úrovni, tak idú potom za C levelom, alebo potom prípadne sa to dostáva ku mne. Závisí fakt podľa toho, o čo sa jedná. Väčšinu rozhodnutí nechávam robiť práve ich, pretože chcem, aby v podstate boli motivovaní aby si o tých veciach, ktoré sa ich týkajú rozhodovali samy. Väčšinou potom riešim už iba nejaké zásadné rozhodnutia, alebo väčšie problémy.

Možno zaujímavá poznámka aj pre Vás, vážení diváci a poslucháči – jednoducho neriešiť ten mikromanažment v takej úrovni, ako ste boli možno zvyknutí zo začiatkov Vašej firmy, agentúry, čohokoľvek, ale jednoducho spoliehať sa na tých kvalitných ľudí, ktorých ste si vybrali a následne ako keby riešiť až tie dôležité otázky. Lebo byť zahltený mikromanažmentom, nie je dobré, a vôbec by to neprosperovalo pre tú firmu a neposúvalo by Vás to vpred. To mi asi potvrdíš.

Jednoznačne. Ja to volám aj tak, že je veľmi dôležité do toho autobusu posadiť správnych ľudí, na správne stoličky, a potom samozrejme nastaviť dobrý smer toho autobusu, že kam smerujeme. Takže, ako je to hodne o tých ľuďoch, hodne o tom výbere ľudí. Je to veľké učenie, alebo veľké pochopenie, ktoré za tie roky mám, že naozaj všetko závisí tých ľudí.

To, ako sa tá firma má, ako sa jej darí závisí vždy od majiteľa, od jeho mindsetu, alebo vlastne to tá firma je v podstate iba jeho zrkadlom. Že keď je chaos v jeho hlave, chaos bude aj v tej firme. To, aké má on nastavenia, to vlastne prenáša do tej firmy a to vlastne berú všetci ľudia pod ním. To je jasné. Ale to, ako sa tej firme darí je proste hlavne o tých ľuďoch, preto ich treba motivovať, preto je dobré s nimi pracovať. Preto treba vybrať tých správnych ľudí. A nenechať sa pohltiť.

Takže vravíš, že máte firemný autobus…to je Váš benefit.. (haha smiech)

Tak sa to prirovnáva, mne sa to prirovnanie veľmi páčilo, presne akoby o tom to je. Tiež, čo sa mi ukázalo, a čo bola naša veľmi slabá stránka, čo akože sme sa dlho učili, bolo akoby rozlúčiť sa s ľuďmi. Tým, že ja som mala tú kultúru nastavenú hodne rodinne, všetci sme boli akoby že rodina, tak to bolo jedno z veľkých učení, že nedávať tam až toľko možno toho rodinného a toho materského, že stále je to firma, ktorá potrebuje mať nejaké výsledky, nejaké čísla a vedieť sa rozlúčiť s tými ľuďmi. Že aj keď na tej ľudskej úrovni si rozumiete, máte sa radi, tak vlastne ako keď tam nie sú tie výsledky, tak akoby vieš… pomaly hirovať a rýchlo prepúšťať… to je ako keby častý problém ľudí trebárs v  zamestnaní, že to niekedy berú až príliš ako kamarátstva a rodinu, a potom sa práve ťažko robia takéto rozhodnutia, takže veľmi dobre viem, o čom hovoríš.

 Ty máš určitý svoj entuziazmus, nadšenie pre tú prácu, predsa len je to tvoja firma, ktorej si venovala prakticky všetko, dokážeš takto dávať to nadšenie aj na druhých ľudí? Posúvať ho, a jednoducho viacej nadchnúť niektorých, ktorí možno nie sú až tak nadšení do tej práce?

  Vieš čo, to je taká komplexná otázka, akože určite áno, a je to aj úloha toho CEO, alebo teda toho nadriadeného, alebo teamleadera, alebo už kohokoľvek, akože tá práca s ľuďmi. A samozrejme, že je to aj o tom nastavení. Ja rada používam koučing a tieto veci hej, keď tam niečo je, tak dá sa s tým človekom porozprávať. Mne sa páči aj keď je vo firmách happiness manažér alebo HR robí v podstate takéto nejaké rozhovory, by malo viesť, … čiže závisí…no …

Ja to robím. My máme napríklad že každý mesiac firemné raňajky, kde sa vlastne snažím tých ľudí motivovať. Teraz naposledy sme si hovorili tiež nejaké ciele tiež na tento rok. Hovorili sme si nejaké naše benefity, v čom sme super, lepší ako konkurencia. Takže snažím sa to nejako aj takouto formou vlastne ľuďom pripomínať aby vedeli, že sme fakt na dobrej ceste a patríme k najlepším na Slovensku.

 Tak to určite áno, ale ono ako pri marketéroch, pri ľuďoch ktorí robia tieto veci, je to asi jednoduchšie než pri programátoroch dokážeš trebárs motivovať aj takýchto ľudí?

Tam je to ozaj náročnejšie.

Nemáš nejaké tipy, ktoré by si vedela odporučiť?

Vieš čo? Tam je to podľa mňa hodne aj o tej samomotivácii. Vieš, keď ten človek, alebo ja osobne, to už z môjho uhlu pohľadu vnímam tak že, keď máš tých správnych ľudí na správnych miestach, že oni majú byť nadchnutý pre tú prácu. Áno, ty môžeš dať nejaký základ, ale vlastne oni by sa mali motivovať sami. Úlohou je vlastne aj to, že zistiť tie ich dary, zistiť tie ich silné stránky, a keď oni vlastne robia to čo ich baví, tak v podstate vtedy sú samomotivovaní.

Na to je veľmi dobrý aj taký prístup, mne sa teraz páči Ikigai koučing, aj budem teraz vlastne certifikovaná Ikigai koučka, a to je presne o tom, že nájsť tie svoje dary, nájsť tie silné stránky, nájsť to, v čom si dobrý. Lebo vieš, určite zbytočne budeš učiť rybu šplhať po strome, keď vlastne každý máme nejaké svoje silné stránky, nejaké dary a proste to treba využívať v rámci tej práce. Takže vtedy je tam tá samomotivácia. Vtedy to ani nie je úlohu toho leadra teraz chodiť a dávať lízatká že poď a toto,  ale musíš sa mnou motivovať a chodiť a naštartovávať tam tých ľudí, ale skôr je úloha podľa mňa toto. Vedieť v čom sú dobrý, a vlastne na takú stoličku ich posadiť, aby to robili. Tým pádom tá samomotivácia tam vzniká.

Čiže nemusíš chodiť za nimi a utierať im slzy bankovkami, aby boli viac motivovaní.

Podľa mňa peniaze nie sú hlavný motivátor, ani pre mojich ľudí, keď sa s nimi rozprávam a nikdy neboli ani pre mňa, a podľa mňa aj preto sa tej firme tak darí. Pretože peniaze sú pre mňa vždy len ukazovateľ toho, že či som na správnej ceste, a či naozaj dávam prínos tým klientom. To, akým spôsobom som prínosná pre ľudí, pre svet, pre tých majiteľov e-shopov, alebo už pre kohokoľvek s kým pracujem, tak to sa mi vlastne naspäť odzrkadľuje v peniazoch.

Čiže pre mňa, vlastne, vieš, ja som proste od malička vedela že peniaze si do hrobu nezoberiem, že proste je to tu. Ok, užijem si to s nimi, ten život. Jasné, že keď ich človek má, tak je to fajn. Máš viacej zábavy, ale nevezmeš si ich so sebou a je to proste pre mňa iba číslo. Nie je to niečo, na čo mi záleží, alebo že by som tú prácu robila pre peniaze. Nikdy som to tak nemala. Ja si ani vlastne neviem predstaviť, že by som to robila z toho titulu.

A keď som možno mala také obdobie, že som to musela robiť pre peniaze, presne vtedy sa mi nedarilo, lebo vlastne nešlo to akože z toho čistého, nešlo to z toho srdca.  A nešlo to vlastne z toho, že chceš pomôcť tomu človeku, alebo z toho že, ho chceš nejakým spôsobom obohatiť tým riešením, ktoré mu vieš ponúknuť. Ja to mám v sebe proste od malička nastavené takto.

Pekný pohľad, taký od srdiečka

 Ja už keď som sa narodila, tak ja som mala furt také že, no, som sem prišla pomáhať a potom mi mama hovorila, že Bože, ty keď si bola malá, ty si chcela byť mníška, a ja že čože čo? Fakt? To si ani nepamätám.

 Nakoniec to nevydalo úplne týmto smerom?

Nie, lebo ja som potom pochopila, že čo by to obnášalo a do toho som potom nechcela ísť.

Rozumiem, ale to už je na zase iný podcast, to si necháme nabudúce.

Dobre, keď sa na to pozrieme z takej väčšej perspektívy, teda agentúra je to svet vo svete. A ako trebárs z riešiš vysokú fluktuáciu ľudí, alebo aj klientov? Jednoducho, že tá fluktuácia celkovo, je tam obrovská. Dokážete sa s tým nejako vysporiadať, alebo máte nejaké procesy nastavené kvôli tomu?

To je práve tá firemná kultúra. My podľa mňa oproti iným, máme fluktuáciu relatívne nízku. Pretože tým, že tá kultúra je nastavená dobre. Je tam bezpečne, priestor, ľudia tam chodia radi akože, a fakt, ako kolektív sme veľmi dobrý. Tým, že tam bolo nastavené toto, tak tá fluktuácia nie je až taká možno ako inde.

Ja tam mám ľudí, ktorí sú tam ja neviem, jeden kolega je tam 18 rokov, ďalší sú tam 11, 15 a tak ďalej. Je to rôzne. A samozrejme, ako na ktorej pozícii hej. Že zase pri tých programátoroch tá fluktuácia je asi vyššia, ako na iných oddeleniach. Na niektorých oddeleniach je proste že fakt, že dlhé roky. Aj osem, desať rokov tam proste ostávajú tí istí ľudia. Že pre nás samozrejme je výhoda, lebo vždy máš hiring nového človeka veľmi drahý,  zaškoľovanie máš drahé, máš tam vysoké riziko a tak ďalej, čiže ako je to výhoda. Čiže ja skôr sa snažím pracovať s týmto. A samozrejme máme postupy ako hľadať nových ľudí. A tým, ako sa posúva firma, tak vlastne vidím aj, že sa posúvajú tie nároky na tých ľudí. A stále tiež sa snažíme hľadať šikovnejších a kvalitnejších ľudí. A niektorých si vychovávame, niektorých teda sa snažíme dostať s tým Know How z vonka.

Keby si mala teraz percentuálne povedať, že koľko dávaš šancu ľuďom zvnútra, alebo radšej hľadáš niekoho vonku. Dá sa to nejako vyjadriť?

Takto, ľudia sa posúvajú na nejaké pozície, ale nie je to úplne…samozrejme na ten C level máš úplne najlepšie, keď máš človeka zvnútra. My tam nemáme úplne, že tú hierarchiu tak nastavenú, že by si tam mal kariérny postup na 15 rokov. Keď je programátor, tak tam v podstate nemáš nejakú možnosť, nejakého úplného postupu, si junior, senior, ale tam akože úplne že iné možnosti nie sú. A teraz ešte, z programátora sa nestane grafik, vieš.

 Ale môže keby chcel …

Môže keby chcel, ale štandardne sa nám to nedeje. Tie pozície, akoby tieto bežné, obsadzujeme z vonku.

Čiže ešte nie ste ako korporát. Ešte sa nemôžete posúvať hocijako chcete?

Vieš čo, ja by som ani nechcela byť ako korporát. A keď veľakrát počúvam tie veci ako funguje to v korporátoch, aj to odsúhlasovanie, schvaľovanie.

Fakt že my, ja oceňujem u nás tú rýchlosť. Že my, keď si niečo povieme, tak my to vlastne na druhý deň máme. Vieš, že tie rozhodnutia sa dajú robiť extrémne rýchlo, extrémne rýchlo vieš meniť procesy keď treba, extrémne rýchlo vieš  reagovať na zmeny, na zmeny na trhu proste. Ako keby že my fakt všetko robíme, že extrémne rýchlo. A mne sa tá rýchlosť páči. Akože tá rýchlosť je v tomto super. Mňa by asi zabíjalo, však aj preto mám asi vlastnú firmu, mňa by zabíjalo teraz niekde  proste čakať dva, tri mesiace na schválenie. Mali sme aj takých kolegov, ktorí vlastne prišli z korporátu, a keď nám rozprávali niektoré tie veci, alebo tak, vieš, tak to si to človek úplne trhal vlasy. To vážne?  Však to už by sme ani nič nespravili.

Napríklad že grafik hej, že čakáš nás schválenie nejakého fontu, aby si si ho mohol pridať tri mesiace. Tak vieš, u nás to povieš, a máš to za tri minúty. Akože sú tam veľké rozdiely. Áno, my sa do takého štýlu nechceme vôbec dostať. Ja mám práve rada to, že aj keď teraz mám napríklad človeka na ehm vysokej pozíciu vlastne z korporátu, a on bol presne zvyknutý na schvaľovanie, procesy a neviem čo všetko, a u nás akože veľmi rýchlo pochopil, že aha, však ja vlastne mám akože relatívne voľnosť, iba tie veľké veci tu spíšu, my poschvaľujeme a má to v podstate rýchlo, za fakt že pár hodín schválené, a v podstate môže robiť to, čo potrebuje, tak ako potrebuje, aby vlastne, to čo ja očakávam je vlastne výsledok. Má nastavené svoje ciele, má dodávať výsledky. A už akým spôsobom to dosiahne, tak akoby že v tom dávam voľnosť, veľakrát hej.

Keď tam má samozrejme skúsenosti, alebo niečo, že viem že by nebolo vhodné, tak to zakročím. Ale za mňa je podľa mňa aj dobré, keď sa tí ľudia učia na vlastných chybách. Hej, že nikto nie je bezchybný, alebo že dokonalý, a podľa mňa aj všetci podnikatelia sa najviac naučili práve na vlastných chybách. Že tá chyba, proste že ich fakt vníma ako ten posun, ako spätnú väzbu, a vlastne aj cez to sa akože veľmi krásne dá tá firma posúvať. Takže my sa u nás nebojíme robiť chyby, stále vylaďovať procesy a stále sa zlepšovať a posúvať. A tí ľudia na to majú vytvorený ten bezpečný priestor. A to je úlohu toho CEO, aby tam bol ten bezpečný priestor, aby sa pýtal: Čo je správne? Čo môžeme urobiť lepšie? Čo môžeme zlepšiť? A nie, že koho je to chyba, alebo že kto toto urobil? To je prístup, ktorý ja absolútne neuznávam. Ani doma do výchove. Ani vo firme.  Toto je pre mňa úplne, že no go.

Chápeme, môžeš zakývať deťom do kamery, keď to budú pozerať. .

Tak ono je to dané asi aj charakterom. Jednoducho, že klienti vyžadujú určitú rýchlosť, ktorú máte nastavenú, s nimi nejaké termíny, deadliny, takže asi ten proces nemôže jednoducho trvať, niekoľko dní, týždňov, aby ste sa dokázali posúvať pred v tom projekte. 

To ani nie je, že pri projekte. Pri projekte to máme brutálne vyladené, tam ideme že krok za krokom REKLAMA

Toto sú vlastne akoby tie veci, že keď ti vznikne úplne nová situácia, ktorá ešte nebola, tak vlastne akoby vtedy nastavujeme na to proces. To tak nazvem. A keď vznikne úplne nová situácia, nie je tam nastavený proces, tak vtedy môže prísť k niečomu, ako nie je to že chyba, ale je to, že ešte možno nevieš, ako rýchlo zareagovať. Ale napríklad projektovo to máme úplne že ako malina.

Že tým, že sme už robili také množstvo e-shopov, tak tam akoby že ten link ti nedrhne. Ale niekedy sa stane že klient si, ja neviem, dostal grafický návrh a nepozrel si ho akože v prehliadači, ale pozrel si ho nejako zmenšený, on si myslel, že to bude také malé, vieš. A tak vtedy sme pochopili že ok. A pridali sme do procesu, že mu napíšeme: Otvorte si to v prehliadači, spravíte to takto a takto.

Na tých konkrétnych príkladoch a skúsenostiach sme sa naučili trebárs aj v rámci tej komunikácie, že ozaj, že ako byť exaktný, ako presne to povedať tomu klientovi, aby naozaj to videl v tej veľkosti, ako reálne to bude mať. Alebo také rôzne vychytávky, vieš. Keď sa s tým stretneš prvýkrát, tak je to také že, aha, veď aj to sa môže stať, vtedy sa to pridá do toho procesu.

Ale inak je to fakt že vyladené, rýchle. Že oproti konkurencii napríklad, že my ten e-shop vieme dodať vo veľmi krátkom čase, aj s prepojením na informačný systém. Funkcie, keď ten klient chce, tak tiež vo veľmi krátkom čase vieme nasadiť. Máme vysokú rýchlosť, vysokú bezpečnosť, to sú všetko také veci, ktoré sú u nás že brutálne vyladené.

Aj keď to počúvam, že od iných e-shopov, alebo tak, že napríklad jedna tiež majiteľka e-shopu, tak hovorila že jej konkurencia na Black Friday úplne že výpadky, neviem čo, že nestíhal ten server, u nás musím zaklopať sme bez výpadkov, vysoká dostupnosť, proste vysoká rýchlosť všetko proste šlape ako hodinky. Po už tých rokoch sú akože tak vyladené veci, že to že ani nie je otázka, skôr je akoby potom to, že možno nie všetci si to tak vážia.

To tak poznáš asi, že keď už to berieš ako samozrejmosť, tak potom keď ja neviem, v e-shope je tých výpadkov oveľa viacej, hej trebárs. Ale keď je u nás potom náhodou, že sa niečo stane, alebo nejaký nový upgrade systému na minútku, dve, hej, tak už potom náhodou, keď si to niekto všimne, jak sa to mohlo vôbec stať. No a pritom iné systémy majú tie výpadky a tak ďalej oveľa, akoby že častejšie.

Sú zhýčkaní tí ľudia.

To je presne to, si zvyknú na nejaký ten štandard, vieš, a potom už akoby to berú ako samozrejmosť, a možno, že veľakrát zabudnú, alebo možno nemajú ani tú skúsenosť, ako to potom funguje v tých iných firmách, že fakt tam tie veci oveľa dlhšie trvajú.

Teraz som sa tiež stretla s takým kamošom, čo robí u konkurencie a keď mi hovoril vlastne niektoré veci, teda to si môže rovno trhať vlasy, lebo akože u nás to bolo že proste že okamžite, a tam to proste trvá mesiace. Veci ktoré my považujeme za jednoduché, nejaké nasadenie nejakej funkcie, alebo niečo a veľa tej konkurencie to vôbec nemá vyladené. Takže tak. A to sú presne tie detaily, ale podľa mňa na nich záleží a veľakrát si to proste tí ľudia ani neuvedomujú.

A keď sa vrátime trebárs k tomu hiringu, ako riešite ten nábor? Sú nejaké postupy určité, alebo ktoré Vám fungujú, ktoré ste si osvedčili za tie roky?

Pri tom hiringu, tam máš klasický postup. Podľa toho samozrejme, že máš napísané tie očakávania, podľa toho, akú pozíciu obsadzuješ, tak máš tam otázky, pozeráme si logické myslenie, pozeráme si osobnosť toho človeka. V podstate tým, že mne už tiež rukami prešli stovky ľudí, tak to tak vieš odhadnúť.

Teraz napríklad máme takú novinku, už dlhšie, asi rok, že vlastne ani nie sú na tých pohovoroch, čiže nejaké nižšie pozície vôbec nie sú akoby C-level. Je tam v podstate iba teamleader a HR a už sme to nechali v podstate akoby na nich. Predtým sme bývali dlhé roky na všetkých pohovoroch. Takže to sme teraz vypustili. Ale sledujeme viac kritérií. A tiež veľakrát je to tak, že vyskúšame toho človeka zobrať a uvidíme potom, ako sa uchytí a ako zareaguje na tie konkrétne situácie a tak .

 Dobre teda, keď sa posunieme nejako ďalej,  trošku mimo CREATIVE sites,  možno odpovieš, že to je stále súčasťou. Aké sú nejaké tvoje ďalšie ciele a plány? Mám tu poznámku, že mám spomenúť mentoring…

Ok. Ja by som vlastne, to už som spomínala, že by som sa chcela venovať viacej tomu mentoringu a tomu posúvaniu vlastne tých podnikateľov, aby podnikali s ľahkosťou, s radosťou. Aby presne táto kultúra, ktorú som teraz spomínala sa dostala do čo najviac firiem. Aby ten leader bol im príkladom, aby bol vzorom, aby potom v podstate cez neho sa tie hodnoty a tie správne, nazvyme to, že hodnoty, dostali vlastne akoby aj nižšie a k tým ľuďom. Takže to je taká moja vízia, alebo taký môj cieľ, že toto by som tak akože veľmi chcela.

A s tým súvisia potom aj rôzne kurzy a rozvoj vlastne tých ľudí. Tam dosť silno vnímam, že je dôležitá práca na nejakej vlastnej hodnote. Pretože aj keď ten leader má ten pocit vlastnej hodnoty, tak on sa nepotrebuje obhajovať, on nepotrebuje vlastne akoby potom ukazovať že chybu, kde vznikla chyba, alebo obviňovať druhých. A ako vieš čo, tam potom zaniká aj ten autoritatívny štýl riadenia,  aj vlastne všetko.

Aj toto je podľa mňa veľmi pekná téma, na ktorej sa dá s väčšinou tých majiteľov pracovať, a na tých hodnotách, na veľa veciach. Ukázať, že človek vlastne vie, že kým je, čo sú jeho dary, čo vlastne, ako by som prišiel čím obohatiť vlastne tento svet, tak vlastne aj úplne iný prístup by sa dostal do tých firiem. No a to by bolo také akože pekné za mňa.

Takže to by som tak akože chcela, že tomuto se viacej venovať a teda tým pádom doniesť ten pokrok, tú ľahkosť, tú možno radosť z toho podnikania, alebo v podstate akoby, že je fakt, je to všetko iba o tom v našom uhle pohľadu a aj to podnikanie môže byť zábava. Fakt, že veľakrát ten podnikateľ, ja to poznám na sebe hej, že máš deti, máš proste firmu, máš ľudí ktorí na tebe závisia, máš veľa klientov, že sa necháme, tak akoby že úplne že zahltiť. A veľakrát som proste fakt málo spávala a potom to viedlo k nejakým vážnym zdravotným problémom, a tak ďalej, že prešla som si vlastne tú cestu, takže viem čo to obnáša. A dá sa v tom nájsť, že dá sa z toho kolobehu vystúpiť, lebo tí podnikatelia si to predstavujú veľmi jednoducho.

Poviem príklad. Začínaš piecť nejaké koláče, torty, to ťa baví, napĺňa, robíš to fakt že zo srdca. A potom ok, potrebuješ tam zamestnancov, tak zamestnáš zamestnancov, a potom ty zrazu zistíš, že ty už nerobíš, to čo ťa baví. Ty už riadiš tých ľudí, ty už musíš robiť účtovníctvo, robíš papiere, musíš to tam upratať, musíš toto, tamto a ty zrazu robíš proste všetko. Vlastne už prestávaš robiť to, čo ťa baví a napĺňa. Zahltíš sa v tom a stratíš sa v tom.

A tým pádom potom tam začínajú rôzne veci, zdravotné problémy a tak. Ukázať im možno ten uhol pohľadu, alebo ako riadiť tú firmu, a ako robiť to, v čom si fakt ty ten dobrý, alebo to čo je tvoj dar, to čo je tvoja silná stránka, to čo ťa baví a napĺňa. Tu som géniom, a v tom sa realizovať. Tým ty najviac prispeješ a potom tam máš tých ďalších ľudí, na ktorých to deleguješ a tým, že vlastne robia zase oni to, v čom sú oni dobrí. Vedieť si takto vyberať tých ľudí, vedieť delegovať, že tam, to je obrovská oblasť. Akože, dá sa pracovať na hocičom, ale bolo by super keby viacej ľudí bolo takto, že tých majiteľov firiem, lebo oni to dostanú vlastne aj nižšie a tým by sa vlastne veľa dalo zmeniť. To je taká moja vízia a to by som si priala, keby sa toto tak viacej dialo.

Janka, teda chceš sa venovať rozvíjaniu trebárs aj nejakých tých ďalších spoločností, tomu mentoringu viacej. Myslíš si, že budeš stíhať stále tieto svoje povinnosti, ktoré máš aktuálne? Ako to dokážeš potom vyvážiť možno s tým aj osobným životom, aj CREATIVE sites, aj teda tieto ďalšie aktivity?

 To si myslím, že sa časom ukáže. Buď by sa namiesto mňa našiel niekto, v rámci tej firmy, alebo, vieš, momentálne sa to dá stíhať. Nie každý majiteľ firmy si vyberie tento prístup, vyberie si to, že chce na sebe pracovať. Je to vlastne o tom, že čo oni chcú, a nie každý ešte je schopný prijať taký mindset, a možno sa posúvať.

Ja viem inšpirovať, posunúť tých ľudí do nejakej úrovne dokiaľ oni budú chcieť. Vždy je to voľba. V podstate celý ten život si tvoríme iba našimi voľbami, našimi uhľami pohľadu. Každý si môže vybrať, to čo mu vyhovuje, a nie každý si bude vyberať zrejme toto. Takže zatiaľ to mám tak, že zatiaľ je to iba pár vybraných majiteľov firiem, na ktorých mám čas a kapacitu sa im venovať, a viem ich takto posúvať.

Ak by potom malo byť toho viac, tak si myslím, že by sa to upratalo aj v rámci tej firmy. Vždy je to tak, ako to má byť. Vždy sme tam, kde máme byť. Momentálne kým som v tej firme, tak v podstate posúvam aj ju, posúvam seba, lebo to je moja hlavná úloha, posúvať seba, začať od seba. Potom v podstate uvidíme, ako sa to celé vyvinie.

Ale hej, toto je akoby môj dlhodobý sen a cieľ, robiť toto. A možno potom mať aj nejaké kurzy pre bežných ľudí, ako nájsť ten work-life balance, alebo ako presne skĺbiť tieto oblasti. Matky podnikateľky to naozaj nemajú jednoduché. Takže, to je možno aj taká ďalšia oblasť, ktorej by som sa možno rada venovala. Ako toto vybalansovať, ako to skĺbiť a ako nezabúdať v tom všetkom na seba. Lebo to som ja tiež robila dlhé roky, že som zabúdala na seba a to nebolo dobré.

Jasné, dobre, super. Ja tu mám na záver také dve otázky, možno príjemnejšieho charakteru. Popri tvojom podnikaní, boli nejaké AHA momenty, kedy si si povedala, že možno v pozitívnom, alebo v negatívnom slova zmysle, že teraz už je ten moment, kedy musím niečo zmeniť, aby som sa možno posunula? Alebo, ako si spomínala, že si toho mala veľa, že si bola zahltená, jednoducho takéto nejaké momenty, počas tvojej kariéry, keby si vedela vypichnúť?

 Akože určite ich bolo veľmi veľa, a asi taký najväčší bol v podstate to, že ozaj sa zamerať na tie vzťahy, lebo to, čo akoby že udržiavať firmu pri živote sú jednak klienti, pretože tí ti platia, bez nich by si tam nebol a sú potom ľudia, ktorí pre teba pracujú. Pretože zase, keby ti tí odišli, tak proste tú firmu nemáš. Celé je to postavené na vzťahoch. Nikdy to nie je tak postavené na tom produkte, na tom systéme, na tom čo ponúkaš, ale je to postavené na ľuďoch, na vzťahoch a preto je dobré investovať ten čas a vážiť si tých ľudí, pracovať s nimi. Vážiť si aj tých klientov, takže to boli asi také tie najväčšie.

A bolo ich tam akože veľa. A určite aj to, že nezabúdať na seba. Vieš, lebo bol potom taký moment, kedy som bola na tom zdravotne nie úplne najlepšie, kedy som si uvedomila, že takto to ďalej ťahať nemôžem. Robiť po nociach, a robiť toľko pre druhých a nie pre seba. Pretože keď tu ja naozaj reálne nebudem, tak deti nebudú mať matku, firma nebude mať šéfku, tak kam to chcem týmto spôsobom dotiahnuť? Ale dosala som veľké facky, aby som si to uvedomila. Nebolo to také že haha si počká, alebo niečo…

 Jasné. Takže vravíš, že zase nabudúce ťa máme zase pozvať a môžeme otvoriť nové témy ako mentálneho zdravia.

 Určite veľa. Ten work-life balance je za mňa extrémne dôležitý. Aj to akoby, že myslieť na seba. Fakt, tá firma, tým, že je odrazom toho majiteľa, tak čím viacej sa on posúva, čím viacej venuje on toho času, energie, pozornosti sebe. Vždy, všade aj v prírode máš rovnováhu. Aj v ročným obdobiach. Proste tá príroda potrebuje oddychovať. A keď si zoberieme, aj v prírode máš neustálu hojnosť. Všetko kvitne, tam akoby nie je pocit nedostatku. Tam vždy všetko, akoby že je. To len my ľudia si v hlave nastavujeme … hojnosť, to je moja ďalšia téma, o ktorej veľmi rada rozprávam … ale my ľudia si v hlave nastavujeme presne toto, že nemáš dosť, chceš mať stále viac, a všetko sú to bloky, ktoré ťa úplne zbytočne limitujú. A toto je zase na dlho.

A keby si možno mala na úplný záver dať nejaké tipy, rady pre začínajúcich podnikateľov, alebo e-shopárov

 No ťažká otázka, či z toho sebarozvojového pohľadu, alebo nie. Z toho sebarozvojového určite tá rovnováha teda. Ja to vždy robím tak, že vysoký výkon a potom oddych. Stále to striedať. Tak ako v prírode, stále to striedať. Oddychovať, myslieť na seba.

A čo sa tíka teda rozbehnutia nejakého e-shopu, alebo týchto tém. Tak určite, vybrať si kvalitné e-shop riešenie, dobrú stabilnú firmu, pretože na tom, ti fakt veľa závisí. Ja keď vidím, ako sa tí ľudia trápia s niektorými systémami, alebo riešeniami. Alebo že dajú veľa peňazí, trištvrte roka, rok im to nevie tá firma dodať, alebo zle im nastaví tie procesy a potom robia veľa vecí manuálne, čo už dnes by malo byť dávno automatizované. To je proste základ.

Plus tam mať samozrejme takého nejakého takého stabilného partnera, ktorý ti to dokáže aj vysvetliť, navrhnúť to riešenie. Preto ja to volám partner, lebo mal by tam byť zase ten vzťah. To, že tá firma ti poradí, je tam pre teba, potrebuješ niečo na mieru, mal by ti niečo odporučí. Toto napríklad, my stále robíme.

Tiež robíme zdielané vývoje, prinášame veľké funkcie tým klientom, za zlomok ceny. Viacerí klienti sa na to poskladajú. A kopec takých benefitov. Toto je hlavná vec, vybrať si kvalitný e-shop riešenie, stabilného partnera, s ktorým vieš akoby ten biznis budovať.

Tiež veľa odporúčame klientom expandovať, čiže do zahraničia. Tým, že Slovensko je malý trh, tak vieš, tu urobíš nejaký obrat, lenže v Maďarsku spravíš raz taký, to isté v Čechách, a tak ďalej. Čím viacej majú tí klienti krajín, a to máme klientov, ktorí majú osem, desať krajín, akoby že mutácií. Expedovať dnes nemáš problém do tej krajiny, čiže v podstate je to akoby nízkonákladové, násobí sa ti obrat, násobí sa ti počet objednávok. Vyvažuje ti to nejakú nestabilitu, keď je tu na trhu. Čiže toto je určite ďalšie odporúčanie, pre tých e-shopárov.

A potom, nebáť sa robiť chyby. Fakt, že ako budeš skúšať to, ísť do toho, nebáť sa riskovať, fakt je všetko o tom mind sete. Strašne vidím, ako ľudia sa akoby limitujú, zbytočne svojimi strachmi, svojimi nejakými presvedčeniami, ktoré majú, či už z detstva, alebo zo spoločnosti. Zbytočne sa limitujeme, keď by sme mohli podnikať úplne iným spôsobom. Fakt, že s takou radosťou a ľahkosťou.

Keď si zoberieš, že prečo niektorým e-shopom sa darí viac a niektorým menej? Máme klientov, ktorí išli dole 20 – 30 %, a máme klientov, ktorí išli hore 20 – 30%, 100%. Prečo niektorí rastú a niektorí vôbec? Podľa mňa, je to hodne o tom mind sete.

Čo si ty dovolíš je tvoj limit, fakt sa limitujeme iba samy. Takže držím všetkým palce, aby sa nelimitovali. Aby si otvorili tie dvere, hej, že ja to tak vyslovene prirovnávam. My totižto máme veľakrát tie dvere pred sebou, ty stojíš pred tými dverami, a tá myseľ ti začne akože nabiehať… Otvorím tie dvere? Neotvorím? Čo keď tam bude priepasť, Ježiš, ja tam asi spadnem. A toto by tam ešte mohlo byť…toto na mňa vyskočí…

Tak ale kurník, postavím sa pred tie dvere, otvorím ich a pozriem sa. Za tými dverami máš ďalšie možnosti. A ty máš stále nekonečno možností. Buď tam máš ďalších dvadsať dverí, ktoré môžeš sa rozhodnúť otvoriť, zase je to tá voľba, alebo sa vrátiš, a povieš si, ok, tak tieto dvere nie. Pozrieš sa okolo a zrazu tam vidíš ďalšie dvere, hej? Stále je to o tej našej voľbe a naša myseľ nás veľakrát blokuje, nepustí ťa ďalej, ale pritom ty sa môžeš kedykoľvek rozhodnúť inak. Musíš sa pozrieť, čo tam je a potom sa môžeš rozhodnúť inak. Čiže, toto je pre mňa úžasné a to si ľudia málokedy uvedomujú a samy sa limitujú v tom, čo všetko dokážu.

 Jasné.

 Takže všetkým držím palce a nech sa posunú viac ďalej.

Tak ste to počuli diváci a poslucháči. Ono ide hlavne o work-life balance. Janka má zažité skutočne mnoho za tých 19 rokov, keď pôsobila a pôsobí aj naďalej ako CEO, ako co-founder CREATIVE sites a zistili sme veľmi veľa zaujímavých a podnetných informácií, si myslím. Ja Ti veľmi pekne ďakujem za tento rozhovor. Toto bola teda Janka Zajícová.

Ďakujem aj ja za pozvanie.

A vidíme sa opäť pri našom ďalšom rozhovore. Ahojte!

 Čaute!