V rozhovore sa dozviete:
- 02:18 Ako vyzeral SK internet z hľadiska bezpečnosti v roku 2025?
- 05:59 Aký je správny postup, aby sme nenaleteli podvodníkom?
- 12:08 Čo Petra najviac prekvapilo vo výročnej správe SK internetu?
- 16:25 Vyzerá to s bezpečnosťou medziročne dobre?
- 20:35 Prečo ľudia stále podceňujú bezpečnosť na internete?
- 25:41 Je najlepšie zabezpečenie 2 faktorové zabezpečenie?
- 31:45 Aká skupina je dnes najviac zraniteľná?
- 33:59 Kde vidí Peter najväčší priestor na zlepšenie bezpečnosti?
- 37:45 Čo vie človek spraviť ihneď pre svoju digitálnu bezpečnosť?
Bezpečnosť ako každodenná realita
Internet už nie je doplnok života. Je to jeho základná infraštruktúra. Firmy digitalizujú, komunikácia prebieha online, bankovníctvo riešime z mobilu. Umelá inteligencia vstúpila do marketingu, biznisu aj bežných domácností. V roku 2025 píše texty, tvorí videá, analyzuje dáta a odpovedá na otázky rýchlejšie než človek.
Popri tom však veľká časť populácie stále používa heslá typu 123456 alebo meno dieťaťa s dátumom narodenia. Kombinácia technologického skoku a nízkej digitálnej hygieny vytvára nebezpečný kontrast.
Ako fungujú útoky dnes
Najčastejším vektorom útoku zostáva e mail, no už dávno to nie je jediný kanál. Útočníci využívajú WhatsApp, sociálne siete aj telefonáty. Phishing sa za roky výrazne posunul. Zabudnite na zlú angličtinu a gramatické chyby. Dnes sú správy po slovensky, jazykovo čisté a presvedčivé. Generatívna AI dokáže vytvoriť realistické texty v priebehu sekúnd.
Typický scenár stojí na dvoch pilieroch. Buď vám sľúbi veľkú odmenu, napríklad výhru alebo dar, alebo vytvorí stres a časový tlak. Ak nekliknete do hodiny, účet vám zablokujú. Ak okamžite nezaplatíte, prídete o peniaze. Emócia je silnejšia než racionalita.
Existujú aj cielené útoky. Spearfishing znamená, že sa útočník vydáva za konkrétnu osobu, napríklad za šéfa alebo právnika, a snaží sa vás prinútiť kliknúť na odkaz. Niekedy to príde cez WhatsApp, niekedy formou telefonátu. Získanie telefónneho čísla dnes nie je problém.
Ďalšou úrovňou je sociálne inžinierstvo. Útočník si buduje dôveru týždne, niekedy dni. Vydáva sa za lekára, vedca alebo vojaka v zahraničí. Po čase začne žiadať peniaze. Funguje to na osamelých ľudí, ale nielen na nich. Keď sa vytvorí emocionálne puto, sumy nebývajú malé.
A potom je tu deepfake. Technológia, ktorá dokáže napodobniť hlas alebo tvár známej osoby. Ak senior dostane telefonát s hlasom vnuka, ktorý žiada pomoc, bez znalosti tejto technológie nemá šancu spochybniť autenticitu.
Útočníci ako firmy
Podvody dnes neorganizuje jednotlivec z pivnice. Ide o profesionalizované skupiny. Majú štruktúru, call centrá, nábor ľudí aj finančné riadenie. Fungujú ako biznis model. Čím viac ľudí oklamú, tým vyšší zisk.
AI im dáva nástroj na škálovanie. Ak nefunguje jeden text, vygenerujú ďalší. Ak sa neujme jedna verzia, skúšajú inú. Iterujú rýchlo. Obrana je často reaktívna, útok kreatívny.
Prečo si stále dávame slabé heslá
Slabé heslá nevychádzajú len z lenivosti. Často ide o kombináciu nevedomosti a podcenenia rizika. Mnohí si myslia, že nemajú čo stratiť. Zabúdajú, že e mail je vstupná brána ku všetkému. Cez neho sa resetujú heslá do banky, do pracovných systémov, do e-shopov.
Heslá typu 123456 alebo admin sa stále držia v rebríčkoch najpoužívanejších kombinácií. Šesť alebo sedem znakov je pri dnešnom výkone počítačov triviálne prelomiť. Aj dvanásť znakov môže byť málo, ak ide o predvídateľný vzorec.
Ešte väčší problém je jedno heslo všade. Ak ho útočník získa, má kľúč k celému digitálnemu životu. Minimom je oddeliť bežné účty od banky, pracovných systémov a dôležitých služieb.
Jednoduchý princíp tvorby silného hesla môže vychádzať z celej vety. Napríklad veta o tom, čo ste mali na raňajky, doplnená o veľké písmená, čísla a špeciálne znaky. Vznikne dlhé heslo, ktoré si viete zapamätať, no je ťažko uhádnuteľné.
Dvojfaktorová ochrana ako štandard
Heslo je najslabšia forma ochrany. Stačí keylogger alebo iný spôsob zachytenia a je kompromitované. Dvojfaktorové overenie výrazne zvyšuje bezpečnosť. Autentifikačné aplikácie ako Google Authenticator alebo Microsoft Authenticator sú dnes bežné. Ľudia si zvykli zadávať kódy aj pri vyzdvihovaní balíkov z boxov, takže dodatočný krok už nepôsobí tak rušivo.
Nie je to dokonalé riešenie, no je to rádovo bezpečnejšie než samotné heslo. Pri banke alebo dôležitých operáciách by malo byť samozrejmosťou.
Rizikom je bezhlavé ukladanie hesiel do prehliadača. Kto sa dostane k zariadeniu, vie si ich zobraziť. Pri menej dôležitých účtoch to nemusí mať fatálne následky, no pri citlivých službách je to hazard.
AI ako pomocník aj hrozba
Umelá inteligencia pomáha aj útočníkom, aj bezpečnostným expertom. V tejto fáze má však navrch skôr útočník. AI dokáže generovať presvedčivé správy, prekladať do jazykov, testovať rôzne verzie útoku a rýchlo sa prispôsobovať.
Obrana využíva AI najmä na detekciu a analýzu. Problém je, že modely sa učia z minulosti. Úplne nový typ útoku sa predikuje ťažko.
AI navyše halucinuje. Keď nevie odpoveď, môže si ju vymyslieť. Objavili sa prípady, keď boli v právnych podaniach alebo školských prácach citované neexistujúce zdroje. Základné pravidlo preto znie, používať AI najmä v témach, ktorým rozumiete. Bez kritického myslenia je to risk.
Deti, seniori a zvyšok populácie
Najzraniteľnejšie skupiny sú deti a seniori. Deti ešte nemajú skúsenosť ani vyvinuté kritické myslenie. Seniori nestíhajú rýchlosť technologických zmien a často nepoznajú nové hrozby, ako je deepfake.
Čísla z výročnej správy sú varovné. 57 percent populácie netuší, čo je ransomware. Približne 15 až 20 percent nevie, čo je phishing. Povedomie je nízke a často sa aktivuje až po osobnej skúsenosti.
Silné dezinformačné prostredie situáciu zhoršuje. Ak človek verí nepravdivým správam, ľahšie uverí aj podvodnému odkazu.
Škola ako základ, ktorý chýba
Technológie sa menia v týždňoch a mesiacoch. Školské osnovy v rokoch. Memorovanie nestačí. Potrebujeme učiť kritické myslenie, prácu s technológiami a základnú digitálnu hygienu.
Minimom by malo byť rozpoznanie podvodného e-shopu, práca s heslami, pochopenie dvojfaktorovej ochrany, rozlišovanie dezinformácií a používanie aktualizovaného antimalvéru. Tak ako každý vie, kde je brzda v aute, mal by vedieť aj základné pravidlá bezpečného pohybu na internete.
Jednorazová kampaň nestačí. Potrebné je systematické a dlhodobé vzdelávanie. Banky robia osvetu, no dosah je obmedzený na ich klientov. Potrebná je širšia koordinácia a podpora zo strany štátu.
Zálohujte, aj keď si myslíte, že netreba
Bezpečnosť nie je len o útokoch. Je aj o strate dát. Disk sa môže pokaziť. Cloud môže pomôcť, ak je správne nastavený. Fotky, dokumenty a roky práce môžu zmiznúť bez varovania.
Automatické cloudové zálohovanie je dnes dostupné a jednoduché. Nie je to dokonalé riešenie, no je to lepšie než nič. Technológia sa môže pokaziť aj bez zásahu útočníka.
Dôveruj, ale preveruj
Internet je príležitosť aj riziko. Útočníci skúšajú nové cesty, využívajú AI a pracujú profesionálne. Ochrana nie je jednorazový úkon, ale návyk.
Silné a oddelené heslá, dvojfaktorová ochrana, kritické myslenie, pravidelné zálohy a základné povedomie o hrozbách. To je minimum, ktoré dnes potrebuje každý. Viac detailov a konkrétnych čísel nájdete aj vo výročnej správe na virtualno.sk, ktorá mapuje stav slovenského internetu v roku 2025.















