AI Act je za dverami. Čo musia e-shopy stihnúť a na čo si dať pozor?

Kľúčovým termínom pre plnenie povinností pri systémoch takzvaného obmedzeného rizika je 2. august 2026. Do tejto kategórie spadajú okrem iného AI chatboti a nástroje na generovanie obsahu, ktoré dnes patria k najrozšírenejším spôsobom využitia umelej inteligencie v e-commerce. Význam AI pre obchod dokladajú aj dáta Eurostatu – spomedzi podnikov z veľkoobchodu a maloobchodu, ktoré umelú inteligenciu využívali, ju až 42 % nasadzovalo v marketingu alebo predaji.

Nové povinnosti sa pritom môžu týkať aj celkom bežných a menších internetových obchodov.

„AI Act sa netýka len technologických firiem alebo veľkých korporácií. Ak prevádzkujete e-shop s AI chatbotom pre zákaznícku podporu alebo používate umelú inteligenciu pri tvorbe obsahu, mali by ste si overiť, akú rolu zastávate a aké povinnosti sa na vás vzťahujú. Nejde pritom len o to, či AI používate, ale aj o to, či presne viete, kde a ako ju využívate,“ upozorňuje Stanislav Sopko, šéf produktu a vývoja v Heureka Group.

Najčastejšie mýty o AI Acte, ktorým e-shopy stále veria

Podľa dát Eurostatu predstavuje pre viac ako polovicu (54 %) podnikov prekážku pri zavádzaní AI nejasnosť právnych dôsledkov a obavy z možného porušenia pravidiel ochrany osobných údajov. Z praxe vyplýva, že e-shopy často nevedia, kto za použitý AI nástroj zodpovedá, aké požiadavky musia splniť a či sa líšia podľa spôsobu jeho využitia.

1. mýtus: Na všetko treba súhlas podľa GDPR

Jedným z rozšírených omylov je predstava, že e-shop pri každom spracovaní osobných údajov pomocou AI potrebuje výslovný súhlas zákazníka podľa GDPR. AI Act však nereguluje používanie umelej inteligencie ako takej, ale spracovanie osobných údajov. Súhlas je len jedným z možných právnych titulov. Podľa konkrétnej situácie môže ísť napríklad aj o plnenie zmluvy alebo oprávnený záujem.

2. mýtus: AI obsah je možné voľne a bez obmedzení používať

V praxi to tak nefunguje. Poskytovatelia niektorých generatívnych AI systémov musia zabezpečiť, aby bolo možné ich výstupy rozpoznať pomocou strojovo čitateľného označenia. Povinnosť transparentného označenia sa môže týkať napríklad deepfake obsahu. Za určitých podmienok sa vzťahuje aj na texty vytvorené alebo upravené pomocou AI (ak informujú o otázkach verejného záujmu a neprešli ľudskou kontrolou či redakčným dohľadom). Navyše, vygenerovaním loga alebo produktového obrázku nemusí automaticky vzniknúť autorské právo k výsledku.

„Toto nie sú okrajové situácie, ale každodenné scenáre pre veľkú časť e-shopov,“ hovorí Karolína Houžvičková, advokátka zo spoločnosti eLegal. „Firmy, ktoré budú mať problém, nebudú nutne tie, ktoré poznali riziká, rozhodli sa ich podstúpiť a napokon možno pochybili. Budú to predovšetkým tie firmy, ktoré predpokladali, že je všetko v poriadku bez toho, aby si to overili. Práve tie môže čakať nemilé prekvapenia.“

5 otázok, ktoré by si mal položiť každý e-shop

AI Act rozdeľuje AI systémy do štyroch kategórií: zakázané, vysoko rizikové, s obmedzeným rizikom a s minimálnym rizikom. Pre absolútnu väčšinu e-shopov je kľúčová kategória obmedzeného rizika – najmä chatboty a generátory obsahu, pri ktorých musia povinnosti splniť do augusta 2026. Vysoko riziková AI, vrátane niektorých HR a náborových nástrojov, má neskorší, no oveľa náročnejší harmonogram.

Aby ste zistili, ako na tom váš e-shop reálne je, zodpovedzte si pred blížiacim sa termínom päť základných otázok:

1. Aké AI systémy vo firme aktuálne používate?

2. V akej roli vystupujete – ste poskytovateľ (vývojár) alebo len prevádzkovateľ (používateľ)?

3. Nespadá niektorý z vašich systémov (napr. pri nábore zamestnancov) do kategórie vysokého rizika?

4. Je váš zákaznícky chatbot jasne označený ako AI, aby zákazník vedel, že nekomunikuje s človekom?

5. Vytvárate alebo šírite deepfake obsah či AI texty bez ľudskej kontroly?

Spracované na základe tlačovej správy Heureka Group