
1. Nové pravidlá pre obaly v e-commerce
Európska únia pritvrdzuje v oblasti obalov a odpadu. Nariadenie Packaging and Packaging Waste Regulation (PPWR) zmení doterajšie odporúčania na jasne vymáhateľné pravidlá. Pre e-commerce ide o zásah do logistiky, balenia, nákladov aj spolupráce s dodávateľmi.
Čo sa mení
Najviditeľnejšou zmenou je povinné obmedzenie prázdneho priestoru v balíkoch. Pri skupinových, prepravných a e-commerce obaloch bude platiť maximálny podiel „vzduchu“ 50 %. Do prázdneho priestoru sa totiž započítavajú aj výplne ako papier, bublinková fólia či vzduchové vankúše. Prázdny priestor vyplnený papierom alebo fóliou už nebude akceptovateľným riešením.
Dôležitou zmenou je aj jednotné označovanie obalov v celej EÚ. Obaly budú musieť niesť jasné informácie o materiálovom zložení, správnom triedení a recyklovanom obsahu. Paralelne sa zavádzajú digitálne značky a harmonizované symboly, aby zákazník v každej krajine videl to isté.
Samostatnou kapitolou sú obaly prichádzajúce do kontaktu s potravinami. Od augusta 2026 bude zakázané uvádzať na trh obaly s obsahom PFAS nad stanovené limity. To sa netýka len výrobcov potravín, ale aj e-shopov, ktoré predávajú potraviny pod vlastnou značkou alebo používajú vlastné obalové riešenia.
Odkedy zmeny platia
Nariadenie PPWR je účinné od januára 2025, no aplikovať sa začne od 12. augusta 2026. Práve od tohto dátumu budú kontrolovateľné pravidlá o minimalizácii obalov, označovaní a chemickom zložení. Ďalšie povinnosti, najmä v oblasti recyklovateľnosti a recyklovaného obsahu, budú nasledovať v rokoch 2028 až 2035.
2. Povinné tlačidlo na odstúpenie od zmluvy
Európska únia mení spôsob, akým majú e-shopy umožniť zákazníkom odstúpiť od zmluvy. Od roku 2026 už nebude stačiť formulár ukrytý v obchodných podmienkach alebo odkaz niekde v FAQ. Odstúpenie od zmluvy musí byť rovnako jednoduché ako samotný nákup – priamo cez rozhranie e-shopu.
Čo sa mení
E-shopy budú mať povinnosť zaviesť jasné a jednoznačné tlačidlo (alebo obdobný ovládací prvok), ktoré umožní spotrebiteľovi odstúpiť od zmluvy online. Zákazník nesmie byť nútený kontaktovať zákaznícku podporu, hľadať formuláre v PDF, prechádzať obchodné podmienky či používať iný kanál, než ten, cez ktorý zmluvu uzavrel.
Ak bolo možné zmluvu uzavrieť na pár klikov, musí byť rovnako jednoduché ju aj zrušiť.
Koho sa povinnosť týka
Nejde len o klasické e-shopy s fyzickým tovarom. Povinnosť sa vzťahuje na všetky zmluvy uzatvárané na diaľku prostredníctvom online rozhrania, teda najmä na:
- e-shopy predávajúce tovar,
- digitálny obsah (e-booky, softvér, streaming),
- online služby (predplatné, kurzy, cloudové riešenia),
- finančné služby uzatvárané na diaľku (poistenie, úvery, investície).
E-shopy, ktoré dnes vratky riešia manuálne alebo nejednotne, budú nútené procesy zjednodušiť a zautomatizovať. Zároveň sa zvýši tlak na logistiku, sklad a refundácie, pretože odstúpenie sa pre zákazníka výrazne zjednoduší.
3. Koniec bezcolných balíkov, prichádza 3-eurové clo
Po tom, ako európski podnikatelia mesiace bili na poplach, Európska únia zmení pravidlá pre dovoz e-commerce zásielok z tretích krajín. Model, na ktorom posledné roky stáli extrémne lacné nákupy z Ázie, sa má od roku 2026 výrazne obmedziť. Zrušenie colnej hranice do 150 eur a zavedenie jednotného 3-eurového cla na malé zásielky mení cenotvorbu, logistiku aj konkurenčné porovnanie naprieč trhom.
Čo sa mení
Doteraz platilo, že zásielky s hodnotou do 150 eur boli pri dovoze do EÚ oslobodené od cla. Tento limit má skončiť. Každý e-commerce balík z tretích krajín bude podliehať colnému zaťaženiu, a to bez ohľadu na jeho hodnotu.
Súčasťou zmeny je zavedenie paušálneho 3-eurového cla na malé zásielky, ktoré dnes tvoria väčšinu objemu lacného cezhraničného predaja. Ide o administratívne aj finančné opatrenie, ktorého cieľom je obmedziť masový dovoz extrémne lacného tovaru, vyrovnať konkurenčné podmienky pre európskych predajcov a znížiť tlak na colné systémy a logistiku.
Koho sa zmena týka
Najpriamejší dopad pocítia:
- platformy a predajcovia dovážajúci tovar z Ázie priamo k zákazníkovi,
- e-shopy postavené na nízkej cene a vysokom objeme objednávok,
- marketplace modely využívajúce dropshipping mimo EÚ.
Zrušenie hranice 150 eur a zavedenie 3-eurového cla je jeden z mála regulačných krokov, ktorý priamo zasahuje konkurenčné prostredie.
4. Povinné prijímanie platieb kartou na Slovensku
Povinnosť umožniť platbu kartou na Slovensku je relevantná najmä pre e-shopy, ktoré kombinujú online predaj s kamennou prevádzkou, výdajným miestom alebo showroomom. Práve v týchto prípadoch môže mať legislatívna zmena praktický dopad na prevádzku aj náklady.
Čo sa mení
Slovensko pripravuje legislatívu, ktorá má zaviesť povinnosť prijímať bezhotovostné platby, ak obchodník prijíma hotovosť. Ide o opatrenie zamerané najmä na kamenný predaj, ktorého cieľom je obmedziť hotovostné transakcie a zvýšiť transparentnosť platieb.
Pre e-shopy samotné nejde o zmenu online procesov. Zmena sa týka fyzického kontaktu so zákazníkom.
Koho sa to týka
Reálne dopady pocítia najmä:
- e-shopy s vlastnou kamennou predajňou,
- e-shopy s výdajným miestom alebo osobným odberom,
- značky prevádzkujúce showroomy, pop-up predajne alebo sezónne stánky,
- predajcov kombinujúcich online objednávky s platbou na mieste.
5. Bulharsko prijme euro – otvára sa príležitosť na expanziu
Slovenské a české e-shopy čoraz častejšie hľadajú rast mimo domácich trhov. Jednou z krajín, ktorá sa začína objavovať v expanzných plánoch, je Bulharsko. Dôvod nie je náhodný – 1. januára 2026 Bulharsko vstupuje do eurozóny, čo zásadne mení bariéry vstupu pre zahraničné e-shopy.
Čo sa mení
Prechod Bulharska na euro odstraňuje menové a kurzové riziko, ktoré bolo doteraz jednou z hlavných praktických prekážok expanzie. E-shopy už nebudú musieť pracovať s lokálnou menou, riešiť kurzové prepočty cien alebo započítavať kurzové výkyvy do marží. Zjednoduší sa cenotvorba, účtovníctvo aj reporting.
Prečo práve Bulharsko
Bulharsko má približne 6,5 milióna obyvateľov, no e-commerce je tam stále výrazne menej rozvinutý než v strednej Európe.
Podľa dát Eurostatu nakupuje online aspoň raz ročne na Slovensku približne 78 % populácie, zatiaľ čo v Bulharsku približne 50 %. V Česku je trh skutočne vyspelý, online nakupuje aspoň raz za rok tam až 86 % obyvateľov.
Pre e-commerce to je signál nevyužitého potenciálu. Menej nasýtený trh znamená:
- nižšiu konkurenciu v mnohých segmentoch,
- väčší priestor pre nové značky,
- možnosť rásť spolu s trhom.
V kombinácii s ďalšími zmenami – vyššími nákladmi na dovoz z tretích krajín, reguláciami a tlakom na marže – sa Bulharsko javí ako jeden z mála trhov v EÚ, kde ešte existuje priestor pre organický rast.













